Verzia z 10:50, 4. apríl 2018 upraviť Pe3kZA (diskusia \| príspevky) Správcovia 82 495 editací d Verzia používateľa 78.99.245.18 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA Značka: rollback ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:28, 26. apríl 2018 upraviť vrátiť 193.87.169.66 (diskusia) Úprava stránky(oprava chýb, doplnenie) Značky: školská IP vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:Moj algoritmus.JPG\|thumb\|príklad algoritmu – vývojový diagram]] '''Algoritmus''' je konečná postupnosť presne definovaných inštrukcií na splnenie určitej úlohy. Algoritmus je elementárnym pojmom informatiky – nie je ho možné popísať pomocou ešte elementárnejších pojmov – tak ako napr. pojmy bod a číslo v matematike. Algoritmus nazývame čiastočne správny, ak v prípade že skončí, dáva vždy správne výsledky. Algoritmus nazývame konečný, ak pre ľubovoľné vstupné údaje skončí v konečnom čase. Algoritmus, ktorý je čiastočne správny a konečný, sa nazýva správny. Algoritmizácia je schopnosť aktívne vytvárať algoritmy určené pre nemysliace zariadenie. Je nevyhnutná pri vytváraní počítačových programov. Program je algoritmus napísaný v programovacom jazyku. ~~'''Algoritmus''' je konečná postupnosť presne definovaných inštrukcií na splnenie určitej úlohy.~~ Algoritmy môžu byť zapísané (implementované) vo forme počítačových programov, súborov príkazov vykonávaných počítačom sekvenčne. Logická chyba v algoritme môže viesť k zlyhaniu výsledného programu. Pojem algoritmu sa často ilustruje na príklade receptu, hoci algoritmy sú často oveľa zložitejšie. V algoritmoch sa často niekoľko krokov viacnásobne opakuje (iterácia), alebo ďalší postup závisí od aktuálneho stavu (vetvenie). Na riešenie tej istej úlohy môže existovať niekoľko rôznych algoritmov s rôznymi postupnosťami inštrukcií. Rôzne algoritmy sa tiež môžu líšiť v množstve času a pamäte potrebných na splnenie úlohy. ~~Slovo algoritmus je odvodené od mena stredovekého matematika [[Muhammad al-Chorezmí\|Muhammada al-Chorezmího]].~~ == Vlastnosti algoritmov == Řádek 18 ⟶ 10: Každý krok algoritmu musí byť ''jednoznačne'' a ''presne'' definovaný; v každej situácii musí byť úplne zrejmé, čo a ako sa má vykonať, ako má vykonávanie algoritmu pokračovať. Pretože bežný jazyk zvyčajne neposkytuje úplnú presnosť a jednoznačnosť vyjadrovania, boli pre zápis algoritmov navrhnuté [[programovací jazyk\|programovacie jazyky]], v ktorých má každý príkaz jasne definovaný význam. Vyjadrenie algoritmu v programovacom jazyku sa nazýva [[program]]. '''''Elementárnosť''''' – postup je zložený z , ktoré sú pre vykonávateľa (počítač, človek) ''zrozumiteľné''. Každý postup môže byť zapísaný viacerými spôsobmi. Pri jeho navrhovaní treba dbať na to, aby jednotlivé inštrukcie boli pre adresáta ''zrozumiteľné, jednoduché a jednoznačné.'' ~~; ''Vstup''~~ Algoritmus zvyčajne pracuje s nejakými ''vstupmi'', veličinami, ktoré sú mu odovzdané pred začatím jeho vykonávania, alebo v priebehu jeho činnosti. Vstupy majú definované [[množina\|množiny]] hodnôt, ktoré môžu nadobúdať. '''''Hromadnosť''''' – algoritmus je použiteľný nac lú triedu prístupných vstupných údajov . Nie každý algoritmus však vie byť hromadný. Niektoré algoritmy sú šité na konkrétny problém a nie je možné vstupné parametre meniť. Preto túto vlastnosť považujeme skôr za užitočnú, než za nutnú. ~~; ''Výstup''~~ ~~Algoritmus má aspoň jeden ''výstup'', veličinu, ktorá je v požadovanom vzťahu k zadaným vstupom, a tým tvorí odpoveď na problém, ktorý algoritmus rieši.~~ ; ''Efektivita''

Algoritmus: Rozdiel medzi revíziami