Wikipédia

Spišský záloh: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Starekolena (diskusia | príspevky)
8 536 editací
doplnenie, preformulovanie
Riadok 3:
 
== Čo predchádzalo zálohu ==
V roku [[1335]] sa vo [[Vyšehrad (Maďarsko)|Vyšegráde]] uskutočnilo stretnutie troch panovníkov (pod patronátom uhorského [[Karol I. (Uhorsko)|Karol I. Róberta]]) na ktorom bolo potvrdené že poľský kráľ [[Kazimír III. (Poľsko)|Kazimír III. Veľký]] zaplatí českému kráľovi 20 000 kôp [[Pražský groš|pražských grošov]] (českých strieborných hrivien),<!-- pražská hrivna bola 48 až 64 grošov. Groš približne 4 g (3,5 až 3,7). Mohlo to byť teda 20000 x 48 až 64 x 4 gramy= 20x50x4kg = 4tony (požiadvka z Trenčína bola 30 000 -->čo predstavovalo asi 4 tony striebra za to, že sa český kráľ [[Ján (Čechy)|Jána Luxemburského]] aj jeho syn [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karolom IV. , ktorý mal vtedy 19 rokov]] zrieknu nárokov na Poľské kráľovstvo.
V roku [[1410]] bol za rímskeho cisára korunovaný uhorský kráľ [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]]. Tento sa usiloval aj o získanie [[Dalmácia|Dalmácie]], ktorú jeho protivník o získanie kráľovskej koruny ([[Ladislav (Neapolsko)|Ladislav Neapolský]]) predal [[Benátska republika|Benátčanom]]. ▼
 
▲V roku [[1410]] bol za rímskeho cisára [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemecká ríše]] korunovaný uhorský kráľ [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]], ktorý bol synom spomínaného [[Karol IV. Tento(Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] Žigmund sa usiloval aj o získanie [[Dalmácia|Dalmácie]], ktorú jeho protivník o získanie kráľovskej koruny ([[Ladislav (Neapolsko)|Ladislav Neapolský]]) predal [[Benátska republika|Benátčanom]]. Na vedenie vojny potreboval peniaze a tak si od svojho švagra poľského kráľa [[Vladislav II. (Poľsko, 1386)|Vladislava II.]] chcel požičať (nakoniec dostal 37 tisíc kôp) a ako zálohu trinásť spišských miest a obcí.
Žigmund túžil po získaní Dalmácie, no vo vojne mu bránili neurovnané vzťahy s Poľskom. Ako rímsky cisár bol totiž aj ochrancom [[Rád nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]], ktorí v tom čase bojovali práve s Poľskom. Po ich [[Bitka pri Grunwalde|porážke pri Grünwalde]] (1410) nutne potreboval urovnať vzťahy so svojím švagrom, bývalým protikandidátom o získanie uhorského trónu a poľským kráľom [[Vladislav II. (Poľsko, 1386)|Vladislavom II. Jagelovským]].▼
 
== Vzťahy medzi Poľskom a Uhorskom ==
V roku 1410 došlo v [[Kežmarok|Kežmarku]] k stretnutiu kráľa Žigmunda a brata poľského kráľa, litovského kniežaťa [[Vytautas|Vitolda]]. Žigmund prisľúbil, že bude u Veľmajstra rádu žiadať zastavenie bojov s Poľskom.
▲ŽigmundV túžilroku po[[1409]] získaníŽigmund Dalmácie,uzavrel no vo vojne mu bránili neurovnané vzťahyspojenectvo s Poľskom. Ako rímsky cisár bol totiž aj ochrancom [[Rád nemeckých rytierov|RáduRádom nemeckých rytierov]], ktoríproti vPoľsku. tomAko časerímsky bojovalicisár právebol stotiž Poľskomich ochrancom. Po ich [[Bitka pri Grunwalde|porážke pri Grünwalde]] (1410) nutne potreboval urovnať vzťahy so svojím švagrom, bývalým protikandidátom o získanie uhorského trónu a poľským kráľom [[Vladislav II. (Poľsko, 1386)|Vladislavom II. Jagelovským]]. V roku 1410 sa Žigmund v [[Kežmarok|Kežmarku]] stretol s bratom poľského kráľa, litovského kniežaťa [[Vytautas|Vitolda]]. Žigmund prisľúbil, že bude u Veľmajstra rádu žiadať zastavenie bojov s Poľskom.
 
19. októbra [[1411]] došlobola vo Vyšných Šromovciach (dnešnéSromowce Poľsko)Wyźne kv dnešnom Poľsku) podpisupodpísaná zmluvyzmluva o prímerí medzi Poľskom a Uhorskom, ktorou sa Poľsko zaviazalo zastaviť boje voči Rádu a Žigmund zase k tomu, že Rád nenapadne Poľsko. Prímerie malo trvať do 15. augusta 1412, rovnako tak došlo k dohode o stretnutí oboch panovníkov. To sa uskutočnilo 15. marca 1412 na [[Ľubovniansky hrad|Ľubovnianskom hrade]], kde sa králi údajne dohodli na spoločnom boji proti Rádu.
 
== Vznik zálohu ==
Řádek 22 ⟶ 23:
 
== Spišské mestá v poľskom zálohu ==
V poľskom zálohu sa ocitlo 13 spišských miest z [[Provincia 24 spišských miest|Provincie 24 spišských miest]]: [[Poprad]], [[Ľubica (okres Kežmarok)|Ľubica]], [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]], [[Spišská Sobota]], [[Veľká]], [[Stráže pod Tatrami]], [[Ruskinovce]] (zaniknutá obec vo [[Javorina (vojenský obvod)|Vojenskom výcvikovom priestore Javorina]] pri [[Kežmarok|Kežmarku]]), [[Spišská Belá]], [[Spišská Nová Ves]], [[Spišské Podhradie]], [[Spišské Vlachy]], [[Tvarožná (okres Kežmarok)|Tvarožná]] a [[Vrbov]]. Okrem týchto miest sa súčasťou zálohu stali aj Ľubovniansky hrad so svojím panstvom, Podolínecká pevnosť a mestá [[Stará Ľubovňa]], [[Hniezdne]], [[Podolínec]] a tiež dediny patriace k ľubovniansko-podolínskemu panstvu.
 
K Ľubovnianskemu panstvu patrili tieto obce a osady: [[Hraničné]], [[Chmeľnica]], [[Jakubany]], [[Jarabina (okres Stará Ľubovňa)|Jarabina]], [[Mníšek nad Popradom|Káče]], [[Kamienka (okres Stará Ľubovňa)|Kamienka]], [[Kremná]], [[Mníšek nad Popradom |Krendžeľovka]], [[Litmanová]], [[Mníšek nad Popradom |Medzibrodie]], [[Mníšek nad Popradom]], [[Nová Ľubovňa]], [[Mníšek nad Popradom |Pilhov]], [[Stará Ľubovňa|Podsadok]], [[Sulín|Veľký Sulín]], [[Sulín|Závodie]].
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Spišský_záloh“