Weimarský stavač: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie prepojení
Značky: školská IP vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu
doplnenie textu
Riadok 15:
Skratka = WS|
}}
'''Weimarský stavač''' je [[zoznam psích plemien|plemeno]] [[pes domáci|psa]] uznané v [[Medzinárodná kynologická federácia|FCI]] v skupine 7 pod číslom 99. Je stredne veľký, všestranný, ľahko ovládateľný a náruživý, miluje svojho pána a chce byť stále s ním, nerád zostáva sám a rád pracuje. Výborný spoločník do rodín s deťmi.Toto [[Poľovný pesplemeno]] spochádza pozoruhodnouz kvalitouNemecka nosa.- Ostražitý,okolia ale nie agresívny. Dobrý vo vystavovaní a práci vo vode. Farba srsti je strieborná, srnčia alebo myšia šeď. Niektorí jedinci majú biele znaky na prsiach a na prstoch. Jeho tvar tela a línia tela sa zhoduje s ostatnýmimesta [[StavačWeimar|stavačmiWeimar.]], no farba srsti a očí (v šteňacom veku svetlomodré, v dospelosti jantárové) sú odjakživa základom mnohých dohadov a špekulácií.
 
== Pôvod ==
Pôvod tohto plemena je nejasný. Existuje ohľadne toho mnoho dohadov, úvah a teórií. Jedna z verzií hovorí, že predkov weimarského stavača - sivomodrých francúzskych psov - doviezol z polovačky na konci 18teho storočia práve z [[Francúzsko|Francúzska]] veľkovojvoda Karl August z [[Weimar|Weimaru]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šedivý|meno=Miroslav|titul=Úvod|url=http://pes-portal.sk/|dátum prístupu=2018-04-26|vydavateľ=pes-portal.sk|jazyk=sk}}</ref> Týchto psov potom začali v jeho panstve volať ''"Psi Karla Augusta".'' Túto teóriu však dodnes spochybňuje viacero odborníkov. Odmietajú túto historku s pomerne logickým odôvodnením, že vo [[Francúzsko|Francúzsku]] sa sivé stavače nikdy nevyskytovali a ani teraz nevyskytujú.
 
Isté historické zdroje hovoria, že knieža Karl August získal svojich sivých psov od uhorského kniežaťa [[Esterházy|Esterházyho]] počas pobytu na jeho panstve v českých kúpeľoch [[Teplice]]. Zachovala sa totiž listina, v ktorej knieža [[Esterházy]] píše svojmu priateľovi o tom, ako bol Karl August očarený jeho psami. Údajne si ich od neho aj zopár kúpil a odviezol do [[Weimar|Weimaru]].
 
Hoci nie je úplne jasné, odkiaľ knieža tieto psi do svojho regiónu priviezol, isté je, že keď sa tam dostali, rozdával ich svojim priateľom šľachtického pôvodu. Vďaka tomu sa títo psi v najbližších rokoch rozšírili do okolia [[Weimar|Weimaru]] a [[Durínsko|Durínska]].
 
Úplne presné informácie máme až od roku [[1870]]. Istý slobodný zemepán Wintzingerode Knorr Adelsbarn šľachtil psov, ktoré boli známe ako weimarské stavače. Výzor týchto psov je dokonca zvečnený na obraze namaľovanom na prelome rokov [[1871]] a [[1872]]. Na plátne je znázornený ležiaci weimarský stavač pochádzajúci z chovu menovaného pána.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kynologick� revue www.dogsk.sk|url=http://dogsk.sk/|dátum prístupu=2018-04-26|vydavateľ=dogsk.sk|jazyk=sk}}</ref>
 
== Vzhľad ==
Je to stredne veľký [[Pes domáci|pes]], psi majú výšku okolo 59-70 centimetrov, feny cca. 57-65 cm. Farba srsti je strieborná, srnčia alebo myšia šeď. Chlpy sú krátke (pri dlhosrstom weimarskom stavčovi samozrejme dlhé, ale ten sa vyskytuje zriedkavo) a jemné. Jeho tvar a línia tela sa zhoduje s ostatnými [[Stavač|stavačmi]]. Oči má v šteňacom veku modré, keď vyrastie, sfarbia sa mu do šeda až jantárova.
 
== Povaha ==
Ostražitý, citlivý, všestranný, ľahko ovládateľný, povahovo pevný a náruživý lovecky upotrebiteľný pes so systematickým a vytrvalým hľadaním, nie však nadmerného temperamentu. Nos pozoruhodnej kvality. Ostrý na škodnú a dravú zver; taktiež ostražitý, ale nikdy agresívny. Spoľahlivý vo vystavovaní a v práci vo vode. Miluje deti a svojho pána, nerád zostáva sám a rád pracuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=weimarskystavac.com - Novinky|url=http://weimarskystavac.com/|dátum prístupu=2018-04-26|vydavateľ=weimarskystavac.com|jazyk=sk}}</ref>
 
== Odkazy ==
 
== Externé odkazy ==
*[http://www.weimar.sk/ Slovenský klub chovateľov weimarských stavačov]