Kleomenes I.: Rozdiel medzi revíziami

'''Kleomenes I.''' alebo '''Kleomenés I.''' ({{V jazyku|grc|Κλεομένης}}) bol [[kráľ (panovník)|kráľ]] [[Sparta (starovek)|Sparty]] približne od roku [[520 pred Kr.]] do roku [[490 pred Kr.]] Pochádzal z kráľovského rodu [[Agiovci|Agiovcov]]. Jeho spolukráľmi z rodu [[Eurypontovci|Eurypontovcov]] boli [[Aristón (kráľ Sparty)|Aristón]] (vládol cca 550 – 515 pred Kr.), [[Démaratos]] (vládol 515 – 491 pred Kr.) a [[Leótychidas II.]] (vládol 491 – 469 pred Kr.).

Spartské vojsko pod vedením kráľa Kleomena vyhnalo v roku [[510 pred Kr.]] z [[Atény|Atén]] [[tyranTyrania (Grécko)|tyrana]]a [[Hippias (tyran)|Hippia]]. S Kleomenovou pomocou sa na čelo väčšej časti aténskej aristokracie dostal [[Isagoras]], ktorý vyhnal svojho súpera [[Kleisthenes (Sikyón)|Kleisthena]], reprezentanta ľudu, ale keď muselo opustiť Atény ďalších päťsto rodín a pokúsil sa obnoviť starú ústavu, Aténčania povstali a Kleomenes bol nútený opustiť Atény. Onedlho vyhnali z Atén aj Isagora a Kleisthenes sa vrátil a začal uskutočňovať rozsiahlu štátnu reformu. Kleomenes ešte zorganizoval vojenskú výpravu proti Aténam, ale pre nezhody so spojencami a so svojim spolukráľom Démaratom sa nakoniec nedokončila a výprava sa vrátila domov. V Sparte po návrate oboch kráľov vydali zákon, ktorý do budúcnosti zakazoval viesť vojenskú výpravu súčasne obomi kráľmi.

Najväčším vojenským úspechom Kleomena bola výprava proti [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argu]] v roku [[494 pred Kr.]] Vojsko Argu porazil v bitke pri [[Sepeia|Sepeji]]. Po bitke sa zvyšok vojska Argu a jeho spojencov ukryl v blízkom posvätnom háji. Tu podľa opisu historika [[Herodotos|Herodota]] našlo smrť 6000 bojovníkov potom, čo tento háj na rozkaz Kleomena podpálili.

V roku [[492 pred Kr.]] Peržania dobyli [[Trácia (historické územie)|Trákiu]] a [[Macedónia (historické územie)|Macedóniu]]. [[Maiandres]], nástupca [[PolykretesPolykrates|Polykrata]] na ostrove [[Samos (ostrov)|Samos]], utiekol z obavy pred Peržanmi do Sparty, kde požiadal Kleomena o [[azyl]], ale on jeho prosbu odmietol z obavy pred Peržanmi. Postupom času však rástla odhodlanosť Sparty čeliť perzskej hrozbe. Keď Peržania posielali vyslancov do gréckych štátov s požiadavkou o zem a vodu (symbol kapitulácie,) v Sparte dvoch vyslancov požadujúcich túto žiadosť nahnevaný dav hodil do studne. Zavraždenie vyslancov bolo pre Spartu podľa ich zákonov nečestné, preto do Perzie odišli dobrovoľne dvaja Sparťania, aby tam za tento čin zaplatili svojimi životmi. Keď sa neďaleký ostrov [[Ejina (ostrov)|Aigina]] podriadil žiadosti perzských vyslancov, Kleomenes sa tentokrát už rozhodol potrestať zodpovedných za kapituláciu, ale jeho spolukráľ Démaratos s týmto krokom nesúhlasil.

Kleomenes našiel útočisko v [[Tesália (historické územie)|Tesálii]] potom v [[Arkádia (historické územie)|Arkádii]]. Pokúsil sa vrátiť, keď to nešlo po dobrom, zháňal spojencov a vojsko. Sparťania Kleomena v roku [[490 pred Kr.]] zavolali späť, ale hneď po príchode ho zajali a tu sa verzie jeho ďalšieho osudu podľa antických historikov rozchádzajú. Podľa jednej verzie spáchal vo väzení samovraždu, podľa druhej spáchal tiež samovraždu, ale po kameňovaní spartského davu, keď ho efori vyhlásili za šialeného. Keďže nemal potomka po meči jeho nástupcom sa stal nevlastný brat [[Leónidas I.|Leónidas]].