Verzia z 02:24, 8. november 2006 upraviť PalicaBOT (diskusia \| príspevky) Boti 81 899 editací d interwiki Pridal: cs:Claudius ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 22:25, 29. november 2006 upraviť vrátiť Trevize (diskusia \| príspevky) 52 editací doplnenie Ďalšia úprava →
Riadok 2: '''Claudius''' alebo '''Klaudius''', celým menom '''Tiberius Claudius Caesar Augustus Germanicus''' (* [[1. august]] [[10 pred Kr.]] – † [[13. október]] [[54]]), pôvodne známy ako '''Tiberius Claudius Nero Germanicus''', bol v rokoch [[41]] - [[54]] [[cisár]] [[Rímska ríša\|Rímskej ríše]] z juliovsko-klaudiovskej dynastie. ~~Svojou obratnou politikou upevnil ríšu aj navonok; počas jeho vlády [[Rimania]] dobyli časť [[Británia\|Británie]], [[Mauritánia\|Mauritániu]] a [[Trácia\|Tráciu]].~~ == Pred nástupom na trón == Prispel k zdokonaleniu [[rímske právo\|rímskeho práva]]. Hovorí sa, že sa opíjal, koktal a kríval. Nemal šťastie na manželky – najznámejšie sú [[Messalina]] a [[Agrippina]]. Neustále sa obklopoval inteligentnými prepustencami, z ktorých si spravil svojich poradcov. Bol zavraždený štvrtou manželkou [[Agrippina\|Agrippinou]], ktorá ho dala otráviť [[huba]]mi, aby zabezpečila trón svojmu synovi z prvého manželstva [[Nero\|Nerovi]]. V detstve trpel viacerými chorobami a predpokladá sa, že prekonal detskú obrnu. Dôsledky chorôb znášal celý život a jeho zdravotný stav sa zlepšoval iba krátkodobo. Kríval, triasol sa, mal slabý hlas a trpel častými bolesťami. V hneve sa tieto príznaky ešte zhoršovali. Jeho príbuzní ho považovali za slabomyseľného a nevenovali mu nijakú zvláštnu pozornosť. Jeho matka dokonca používala jeho meno ako nadávku. V prvom období jeho života sa stýkal s historikmi a filozofmi, čo ho viedlo k zameraniu sa na dejiny. Napísal niekoľko kníh z ktorých najznámejšie sú Dejiny Kartága a Dejiny Etruskov. Ani jedna z nich sa však nezachovala. Po smrti cisára [[Augustus\|Augusta]] sa usiloval o verejný úrad, ale jeho strýko [[Tiberius]] ho nedoporučil. To viedlo k jeho odchodu z verejného života. Počas tohto obdobia sa o ňom rozšírila povesť opilca a hazardného hráča. Počas cisárstva jeho synovca [[Caligula\|Caligulu]] sa stal jedným z konzulov. V druhom období svojej vlády sa [[Caligula]] stal tyranom a Claudius bol často objektom jeho zlomyseľného humoru a svojvôle. Po Caligulovej smrti ho vojaci vyhlásili za cisára. == Cisár == Svojou obratnou politikou upevnil ríšu aj navonok; počas jeho vlády [[Rimania]] dobyli časť [[Británia\|Británie]], [[Mauritánia\|Mauritániu]] a [[Trácia\|Tráciu]]. Prispel k zdokonaleniu [[rímske právo\|rímskeho práva]]. Rím sa stal počas jeho vlády [[byrokracia\|byrokratickým]], riadeným rôznymi komisiami, ktoré boli často vedené inteligentnými prepustencami. Rozvoj [[Rím\|Ríma]] sa snažil posilniť aj architektonickými plánmi. == Náboženské reformy == Podporoval návrat k pôvodnému náboženstvu a stál v opozícii k novým kultom prenikajúcim do Ríma. Vyhnal z Ríma Židov a kresťanov, pretože spôsobovali nepokoje. Stál v opozícii aj voči mystériám ako aj proti deifikácii svojej osoby. == Osobný život == Mal štyri manželky – najznámejšie sú [[Messalina]] a [[Agrippina]]. Bol zavraždený štvrtou manželkou [[Agrippina\|Agrippinou]], ktorá ho dala otráviť [[huba]]mi, aby zabezpečila trón svojmu synovi z prvého manželstva [[Nero\|Nerovi]]. == Claudius v literatúre == Asi najznámejším spracovaním Claudiovho života sú romány [[Ja Claudius]](1934) a [[Claudius boh]](1935) od [[Robert Graves\|Roberta Gravesa]]. == Externé odkazy == [http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Suetonius/12Caesars/Claudius*.html Claudiov životopis od Rímskeho historika Suetonia] {{Infobox Vládca(2) \|

Claudius: Rozdiel medzi revíziami