Atika (polostrov): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
wl
Riadok 1:
[[Súbor:AtticaGreece.png|náhľad|vpravo|Polostrov Atika na mape Grécka]]
'''Atika''' alebo (pre súčasnosť aj) '''Attiki''' ([[GréčtinaGrécke jazyky|gr.]] Αττική - starogr. ''Attiké''/novogr. ''Attiki'') je historické územie na juhu [[Grécko|Grécka]]. Zodpovedá rovnomennému polostrovu a priľahlými menšími ostrovmi. Na severe hraničí s [[Boiótia|Boiótiou]], na juhu s [[Peloponéz (polostrov)|Peloponézom]]om. Krajina je typicky juhogrécka, kamenistá. K Atike tradične patria aj ostrovy [[Aegina (ostrov)|Aegina]] a [[Salamina]]. Územie sa kryje s rovnomenným administratívnym krajom s hlavný mestom Atény - pozri ([[Atika (kraj)]]).
 
== Dejiny ==
[[Súbor:Eleusis.JPG|thumb|left|Staroveká Eleusína]]
[[Súbor:Temple of Poseidon.jpg|thumb|Poseidónov Chrám, [[Sunion]]]]
Spočiatku Atiku obýval mediteránny predgrécky kmeň [[Pelasgovia]], ktorí tu vytvorili vyspelú civilizáciu. Prví [[Gréci]] na území Atiky boli [[Achájci]], ktorí tu založili mesto [[Atény]]. Achájci sa tu usadili medzi 4. - 3. tisícročím pred Kr. V polovici 2. tisícročia pred Kr. sa tu začali usadzovať grécke kměne [[Ióni|Iónov]], ktorí splynuli s gréckymi Mykénčanmi (Achajci). Existuje aj teória, podľa ktorej sú Ióni potomkovia Achajcov a teda Atiku obývali kontinuálne, prípadne, že Ióni sú potomkovia helenizovaných Pelasgov, ktorí Atiku obývali už pred [[Mykénska kultúra|Mykénskou civilizáciou]]. Niečo podobné tvrdili aj klasickí Aténčania, keď hovorili, že obyvatelia Atiky sú autochtónnym obyvateľstvom. V klasickom taroveku[[starovek]]u bola Atika centrom gréckej a teda aj európskej civilizácie, v tejto dobe sa tu rozprávalo [[Atická gréčtinastarogréčtina|atickou gréčtiougréčtinou]], ktorá je považovaná za gréčtinu starovekej kultúry. Okrem Atén sa tu nachádzali mestá ako [[Sunion]], [[Maratón (mesto)|Marathon]], [[Eleusina]], [[Pireus (mesto)|Pireus]], či [[Megara]] (jej obyvatelia však boli [[Dóri]]). Kraj vyplienili Peržania a odohrávali sa tu bitky [[Grécko-perzské vojny|Gréckogrécko-perzských vojen]] ([[Bitkabitka pri Maratóne]], [[Bitkabitka pri Salamíne]]). V 4. stor. po bitke pri [[Cheronia|Cheronii]] Atiku ovládol [[Macedónia|macedónsky]] kráľ [[Filip II. (Macedónia)|Filip]] a jeho syn [[Alexander Veľký]]. Potom kraj v 1 stor. pred Kr. ovládli [[Staroveký Rím|Rimania]], ktorí tu potom zvádzali boje s gréckym kráľom [[Mithridates|Mithridatom]], kráľom [[Pontos|Pontu]].
 
V [[staroveký Rím|rímskej dobe]] bola Atika z hľadiska kultúry dôležitým miestom. [[Korintský prieplav]] sa chystal vysekať už [[Gaius Iulius Caesar|Caesar]], no tento zámer sa mu nepodarilo uskutočniť pre náhlu smrť. Nastáva postupný rozmach [[kresťanstvo|kresťanstva]], po ceste [[SvätýPavol Pavol(apoštol)|Svätéhosvätého Pavla]].
V r.roku [[395 po Kr.]] sa Atika dostala do [[Východorímska ríša|VýchodorímskejVýchodorímskejríše]] (gréckej Byzantskej ríše). Atiku vyplienili rôzne barbarské kmene, v 4. a 5. stor. to boli [[Góti]], v 5 stor. [[Huni]] a v 6. - 8. storočí kraj vyplienili [[Slovania]], hoci tí [[RuméliaSterea Ellada (región)|Stredné Grécko]] nikdy trvalo neosídlili. Slovanské nebezpečenstvo sa podarilo Grékom zničiť definitívne až v 9. storočí. Význam Atiky upadol v 6. storočí, kedy boli zatvorené aténske akadémie a z kraja sa stala iba chudobná oblasť, pričom rozhodujúcu úlohu mali teraz v štáte predovšetkým [[Maloázijskí Gréci]]. Z Atén však pochádzala aj cisárovná Irena. Po zničení Slovanov bola Atika súčasťou správneho celku thémy [[Hellas (théma)|Hellas]]. Keď [[Štvrtá križiacka výprava|križiaci]] v r. [[1204]] dobyli [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] dostáva sa Atika do európskeho Latinského cisárstva, ktoré ovládalo aj [[Istanbul|Konštantinopol]]. V r. [[1261]] sa však Byzancia obnovila, avšak Atika ostala pod správou Európanov v štáte Atény. V tomto období prichádzajú do Atiky z dnešného južného [[Albánsko|Albánska]] kmene [[Arvaniti|Arvanitov]]. Tých do Grécka pozývali vládnucevládnucé mosnostimocnosti. V Atike, na rozdiel od Boiótie, bolo grécke obyvateľstvo zdecimované rôznymi vojnami a tak tu Arvaniti získali prevahu, keď splynuli s pôvodným obyvateľstvom. Výnimkou bolo iba mesto [[Megara]] a ostrovy [[Aegina (ostrov)|Aegina]] a [[Salamina]] a [[Atény]], kde stále žili Gréci, ktorí až do 20. stor.storočia rozprávali starým atickým dialektom. Aeginske obyvatelľtvoobyvateľstvo síce Turci zmasakrovali a [[Benátska republika|Benátčania]] ostrov osídlili Arvanitmi, no neskôr sa sem presídlili mnohí [[Gréci]] z Atiky. Do mesta [[Pireus (prístav)|Pireus]] neskôr prišli Gréci z ostrovov. Arvaniti sa tu podrobili gréckym šľachticom a pokladali sa za Grékov, pričom rozprávali albánskym jazykom. V 15. storočí ovládli Atiku [[Turci]], ktorí neskôr zriadili v aténskej Akropole pevnosť, v byzantskej dobe slúžila ako [[kostol]]. V nasledujúcich storočiach sa v Atike usadila aj židovská komunita a niekoľko Arvanitov prestúpilo na islam.
[[Súbor:Hellas linguae.jpg|thumb|200pxleft|Etnická mapa južného Balkánu a západnej [[Anatólia|Anatólie]] do r. 1923, väčšina [[Gréci|Grékov]]= (modrá farba, väčšina Grékov) zo západnej Anatólie sa usadilo práveusadila v Atike.]]
Do mesta [[Pireus (prístav)|Pireus]] neskôr prišli Gréci z ostrovov. Arvaniti sa tu podrobili gréckym šľachticom a pokladali sa za Grékov, pričom rozprávali [[albánčina|albánsky]]. V 15. storočí ovládli Atiku [[Osmanská ríša|Turci]], ktorí neskôr zriadili v aténskej Akropole pevnosť, v byzantskej dobe slúžila ako [[kostol]]. V nasledujúcich storočiach sa v Atike usadila aj [[židia|židovská komunita]] a niekoľko Arvanitov prestúpilo na [[islam]].
 
V 19. storočí povstalo grécke obyvateľstvo na [[Peloponéz]]ePeloponéze a v južnom Grécku proti [[Osmanská ríša|Turkom]], ktorých porazili a v roku [[1830]] bolo vyhlásené [[Grécke kráľovstvo]]. Hlavným mestom sa stalo dovtedy malé mesto [[Atény]] (Athina). Turecké vojská sa stiahli z pevnosti na [[Akropola v Aténach|Akropole]], ktorú sa v minulosti Benátčanom podarilo zbombardovať a tak sa poškodil [[Partenón]], ktorý bol dovtedy v relatívne dobrom stave. Začiatkom 19. storstoročia. sa v Atike, hlavne v okolií [[Maratón]]aMaratóna usadili grécki pastieri [[Sarakatsáni]] z kraja [[Evrytania]].
Spočiatku Atiku obýval mediteránny predgrécky kmeň [[Pelasgovia]], ktorí tu vytvorili vyspelú civilizáciu. Prví [[Gréci]] na území Atiky boli [[Achájci]], ktorí tu založili mesto [[Atény]]. Achájci sa tu usadili medzi 4. - 3. tisícročím pred Kr. V polovici 2. tisícročia pred Kr. sa tu začali usadzovať grécke kměne [[Ióni|Iónov]], ktorí splynuli s gréckymi Mykénčanmi (Achajci). Existuje aj teória, podľa ktorej sú Ióni potomkovia Achajcov a teda Atiku obývali kontinuálne, prípadne, že Ióni sú potomkovia helenizovaných Pelasgov, ktorí Atiku obývali už pred [[Mykénska kultúra|Mykénskou civilizáciou]]. Niečo podobné tvrdili aj klasickí Aténčania, keď hovorili, že obyvatelia Atiky sú autochtónnym obyvateľstvom. V klasickom taroveku bola Atika centrom gréckej a teda aj európskej civilizácie, v tejto dobe sa tu rozprávalo [[Atická gréčtina|atickou gréčtiou]], ktorá je považovaná za gréčtinu starovekej kultúry. Okrem Atén sa tu nachádzali mestá ako [[Sunion]], [[Maratón|Marathon]], [[Eleusina]], [[Pireus]], či [[Megara]] (jej obyvatelia však boli [[Dóri]]). Kraj vyplienili Peržania a odohrávali sa tu bitky [[Grécko-perzské vojny|Grécko-perzských vojen]] ([[Bitka pri Maratóne]], [[Bitka pri Salamíne]]). V 4. stor. po bitke pri [[Cheronia|Cheronii]] Atiku ovládol [[Macedónia|macedónsky]] kráľ [[Filip II. (Macedónia)|Filip]] a jeho syn [[Alexander Veľký]]. Potom kraj v 1 stor. pred Kr. ovládli [[Staroveký Rím|Rimania]], ktorí tu potom zvádzali boje s gréckym kráľom [[Mithridates|Mithridatom]], kráľom [[Pontos|Pontu]].
 
Údaje o počte obyvateľstva z 19. stor.storočia hovoria, že v Atike žilo 22 000 obyvateľov, z toho 11 000 [[Gréci|Grékov]], 70007 000 [[Arvaniti|Arvanitov]] a ostatok 40004 000 obyvateľov tvorili hlavne [[Turci]] a [[Židia]]. Gréckohovoriace obyvateľstvo bolo sústredené hlavne v [[Atény|Aténach]], [[Megara|Megare]], [[AiginaEjina (ostrov)|Aigine]] a v meste [[Keratea]].
V rímskej dobe bola Atika z hľadiska kultúry dôležitým miestom. Korintský prieplav sa chystal vysekať už Caesar, no tento zámer sa mu nepodarilo uskutočniť pre náhlu smrť. Nastáva postupný rozmach kresťanstva, po ceste [[Svätý Pavol|Svätého Pavla]].
Atény potom osídlili Gréci z rôznych častí Grécka a [[Anatólia|Anatólie]]. Prístav [[Pireus (mesto)|Pireus]] bolosídlili osídlený GrékmiGréci z neďalekých ostrovov. Po ustanovení gréckej moci vidiecku Atiku osídlili mnohí Gréci z [[Grécke ostrovy|gréckych ostrovov]], ktori tu založili mnohé mestá, potom, čo sem prišli za prácou. Gréci z ostrovouostrovov osídlili aj centrum [[Atény|Atén]], Plaku. Založili aj atické mestá ako bolo napr. [[Pendeli]] či [[Dionysos (mesto)|Dionysos]].
V r. 395 po Kr. sa Atika dostala do [[Východorímska ríša|Východorímskej]] (gréckej Byzantskej ríše). Atiku vyplienili rôzne barbarské kmene, v 4. a 5. stor. to boli [[Góti]], v 5 stor. Huni a v 6. - 8. storočí kraj vyplienili [[Slovania]], hoci tí [[Rumélia|Stredné Grécko]] nikdy trvalo neosídlili. Slovanské nebezpečenstvo sa podarilo Grékom zničiť definitívne až v 9 storočí. Význam Atiky upadol v 6. storočí, kedy boli zatvorené aténske akadémie a z kraja sa stala iba chudobná oblasť, pričom rozhodujúcu úlohu mali teraz v štáte predovšetkým [[Maloázijskí Gréci]]. Z Atén však pochádzala aj cisárovná Irena. Po zničení Slovanov bola Atika súčasťou správneho celku thémy [[Hellas (théma)|Hellas]]. Keď [[križiaci]] v r. [[1204]] dobyli [[Byzantská ríša|Byzantskú ríšu]] dostáva sa Atika do európskeho Latinského cisárstva, ktoré ovládalo aj [[Istanbul|Konštantinopol]]. V r. 1261 sa však Byzancia obnovila, avšak Atika ostala pod správou Európanov v štáte Atény. V tomto období prichádzajú do Atiky z dnešného južného [[Albánsko|Albánska]] kmene [[Arvaniti|Arvanitov]]. Tých do Grécka pozývali vládnuce mosnosti. V Atike, na rozdiel od Boiótie bolo grécke obyvateľstvo zdecimované rôznymi vojnami a tak tu Arvaniti získali prevahu, keď splynuli s pôvodným obyvateľstvom. Výnimkou bolo iba mesto [[Megara]] a ostrovy [[Aegina (ostrov)|Aegina]] a [[Salamina]] a [[Atény]] kde stále žili Gréci, ktorí až do 20 stor. rozprávali starým atickým dialektom. Aeginske obyvatelľtvo síce Turci zmasakrovali a Benátčania ostrov osídlili Arvanitmi, no neskôr sa sem presídlili mnohí [[Gréci]] z Atiky. Do mesta [[Pireus (prístav)|Pireus]] neskôr prišli Gréci z ostrovov. Arvaniti sa tu podrobili gréckym šľachticom a pokladali sa za Grékov, pričom rozprávali albánskym jazykom. V 15. storočí ovládli Atiku [[Turci]], ktorí neskôr zriadili v aténskej Akropole pevnosť, v byzantskej dobe slúžila ako [[kostol]]. V nasledujúcich storočiach sa v Atike usadila aj židovská komunita a niekoľko Arvanitov prestúpilo na islam.
Po katastrofe v gréckom maloázijskom meste [[Izmir|Smyrna]] sa odtiaľto do Atiky prisťahovalo približne 200 000 Grékov. Po následnej Gréckogrécko-tureckej výmene obyvateľstva v r. [[1923]] sem prišiel ešte raz taký počet [[Maloázijskí Gréci|Anatólskychanatólskych Grékov]], ktorí pri Aténach založili mestá ako, [[Nea Smyrni]], [[Nea Ionia]], [[Kesaria]], [[Kallithea]], [[Nea Makri]], [[Nea Palatia]] a [[Palea Fokea]]. [[Maloázijskí Gréci]] sa usadili vo veľkom počte aj v [[Pireus|Pireu]], [[Lavrio|Lavriu]] a v meste [[Eleusina]], kde tvoria vačšinuväčšinu.
V 19. storočí povstalo grécke obyvateľstvo na [[Peloponéz]]e a v južnom Grécku proti [[Osmanská ríša|Turkom]], ktorých porazili a v roku [[1830]] bolo vyhlásené [[Grécke kráľovstvo]]. Hlavným mestom sa stalo dovtedy malé mesto [[Atény]] (Athina). Turecké vojská sa stiahli z pevnosti na [[Akropola v Aténach|Akropole]], ktorú sa v minulosti Benátčanom podarilo zbombardovať a tak sa poškodil [[Partenón]], ktorý bol dovtedy v relatívne dobrom stave. Začiatkom 19. stor. sa v Atike, hlavne v okolií [[Maratón]]a usadili grécki pastieri [[Sarakatsáni]] z kraja [[Evrytania]].
 
Údaje o počte obyvateľstva z 19. stor. hovoria, že v Atike žilo 22 000 obyvateľov, z toho 11 000 [[Gréci|Grékov]], 7000 [[Arvaniti|Arvanitov]] a ostatok 4000 obyvateľov tvorili hlavne [[Turci]] a [[Židia]]. Gréckohovoriace obyvateľstvo bolo sústredené hlavne v [[Atény|Aténach]], [[Megara|Megare]], [[Aigina|Aigine]] a v meste [[Keratea]].
== Pozri aj ==
Atény potom osídlili Gréci z rôznych častí Grécka a [[Anatólia|Anatólie]]. Prístav [[Pireus]] bol osídlený Grékmi z neďalekých ostrovov. Po ustanovení gréckej moci vidiecku Atiku osídlili mnohí Gréci z [[Grécke ostrovy|gréckych ostrovov]], ktori tu založili mnohé mestá, potom, čo sem prišli za prácou. Gréci z ostrovou osídlili aj centrum [[Atény|Atén]], Plaku. Založili aj atické mestá ako bolo napr. [[Pendeli]] či [[Dionysos (mesto)|Dionysos]].
O obyvateľstve pozri* [[Atika (kraj)]].
Po katastrofe v gréckom maloázijskom meste [[Izmir|Smyrna]] sa odtiaľto do Atiky prisťahovalo približne 200 000 Grékov. Po následnej Grécko-tureckej výmene obyvateľstva v r. 1923 sem prišiel ešte raz taký počet [[Maloázijskí Gréci|Anatólskych Grékov]], ktorí pri Aténach založili mestá ako, [[Nea Smyrni]], [[Nea Ionia]], [[Kesaria]], [[Kallithea]], [[Nea Makri]], [[Nea Palatia]] a [[Palea Fokea]]. [[Maloázijskí Gréci]] sa usadili vo veľkom počte aj v [[Pireus|Pireu]], [[Lavrio|Lavriu]] a v meste [[Eleusina]], kde tvoria vačšinu.
*
O obyvateľstve pozri [[Atika (kraj)]].
 
== Iné projekty ==
{{projekt}}
 
== Externé odkazy ==
*[http://www.athensattica.gr Official Travel website of Attica]
 
[[Súbor:Hellas linguae.jpg|thumb|200px|Etnická mapa južného Balkánu a západnej [[Anatólia|Anatólie]] do r.1923, [[Gréci]]=modrá farba, väčšina Grékov zo západnej Anatólie sa usadilo práve v Atike.]]
 
{{Staroveké Grécko}}