Arytmia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Ciernik M (diskusia | príspevky)
doplnenie textu a linkov
Ciernik M (diskusia | príspevky)
doplnenie
Riadok 47:
* [[fibrilácia komôr]]: sú to chaotické vzruchy v srdcových komorách, ktoré nevyvolávajú účinné sťahy komory, ale jej chvenie (fibriláciu). Dôsledkom je zastavenie krvného obehu a klinická smrť. Často je následkom srdcového infarktu a príčinou náhlej smrti.
* akcelerovaný idioventrikulárny rytmus: je zrýchlený rytmus, riadený z prevodového systému komôr. Nevedie ku kritickej poruche obehu krvi a nehrozí prechodom do inej závažnej poruchy rytmu.
 
Základným, ale nie všeobecne platným pravidlom pre elektrokardiografické rozlíšenie supraventrikulárnych a komorových tachykardii je trvanie (šírka) QRS komplexu na elektrokardiograme /EKG): pri supraventrikulárnych tachykardiach sa vzruchy šíria na komory normálnou cestou prevodovým systémom srdca, teda najkratšou cestou a normálnou rýchlosťou. Zodpovedajúci obraz na EKG - QRS komplex trvá menej, než 0,12 sekundy a označuje sa ako štíhly. Toto platí za podmienky, že príslušná časť prevodového systému srdca je neporušená - nie sú prítomné tzv. ramienkové blokády na úrovni srdcových komôr, ktoré vedenie predlžujú. Tým sa QRS komplex predlžuje nad 0,12 sekundy - označuje sa ako rozšírený alebo široký a podobá sa tvaru pri komorovej tachykardii, pri ktorej sa vzruchy tiež šíria po komorách abnormálnou cestou. Pri supraventrikulárnych tachykardiach sa komory spravidla koordinovane kontrahujú a sú schopné prečerpávať krv, aj keď následkom skrátenia srdcového cyklu sa v diastole nestíhajú dostatočne naplniť krvou. Pri komorových tachykardiách sa môže narušiť koordinácia sťahu komôr do tej miery, že krv nie je prečerpávaná a pacient upadá do bezvedomia následkom veľmi zníženého krvného tlaku alebo dokonca do stavu klinickej smrti. Často teda ide o naliehavú situáciu, kedy nie je čas na podrobnú a zložitú analýzu EKG. V praxi sa preto tachykardie často rozdeľujú len popisne na tachykardie so štíhlymi QRS komplexami, ktoré nie sú až tak závažné a širokokomplexové tachykardie, ktoré môžu byť život ohrozujúce. Z praktického hľadiska treba urgentne liečiť bezpulzové tachykardie, pri ktorých je prečerpávanie krvi závažne narušené, takže u pacienta sa nedá nahmatať pulz (a býva prítomná rôzne hlboká porucha vedomia). Liečebnou metódou býva spravidla urgentná [[elektrokardioverzia]].
 
== Liečba arytmii ==
Řádek 55 ⟶ 57:
Ďalšie možnosti liečby, aplikované prevažne u bradyarytmii, sú rôzne metódy [[kardiostimulácia|kardiostimulácie]], teda riadenie činnosti srdca elektrickými impulzmi z vonkajšieho zdroja ([[Kardiostimulátor|kardiostimulátora]]), ktoré sú aplikované elektródami, zavedenými do srdca cez veľké žily. Kardiostimulácia môže byť dočasná, alebo trvalá, implantovaným [[Kardiostimulátor|kardiostimulátorom]].
 
Život ohrozujúce arytmie treba väčšinou liečiť bezodkladne [[Elektrokardioverzia|elektrokardioverziou]] - aplikáciou krátkeho elektrického výboja o vysokom napätí, ktorý okamžite preruší všetku elektrickú aktivitu v srdci a umožní sinoatriálnemu uzlu, aby prevzal riadenie činnosti srdca. U zvlášť rizikových skupín pacientov sa implantuje [[Implantovaný kardioverter defibrilátor|kardioverter - defibrilátor]] (ICD - implantable cardioverter-defibrillator), prístroj, monitorujúci srdcový rytmus, ktorý v prípade závažnej arytmie dokáže zvoliť a okamžite aplikovať liečbu kardiostimuláciou alebo kardioverziou. Môže fungovať aj v režime kardiostimulátora.
 
Mnohé supraventrikulárne tachyarytmie, najčastejšie z nich fibrilácia predsiení, bezprostredne neohrozujú život pacienta, ale zhoršujú jeho kvalitu, hrozia komplikáciami a predčasným úmrtím. Preto je žiadúce ich zrušenie a navodenie normálneho sínusového rytmu - [[kardioverzia]]. Pri neúspechu kardioverzie je žiadúca úprava príliš rýchlej frekvencie činnosti srdcových komôr, podľa možnosti do rozmedzia normálnych hodnôt (pod 100 za minútu v pokoji)