Piezoelektrický jav objavili bratia [[Pierre Curie]] a [[Jacques Curie]] v roku [[1880]] pri pokusoch s osovo nerovnomernými kryštálmi tzv. [[Seignetová soľ|SeignettovejSiegnettovej soli]]. Keď tieto kryštály namáhali tlakom, ťahom, ohybom, alebo krútením, nabili sa ich protiľahlé plochy elektrinou. Touto vlastnosťou sa prejavujú zvlášť iónové kryštály. Ukázalo sa, že pôsobením tlaku alebo ťahu dochádza k posunutiu iónov a preto sa povrchové plochy kryštálu javia ako elektricky nabité. Elektrine, ktorá vzniká na úkor premeny mechanickej práce, sa začalo hovoriť piezoelektrina a jav bol podľa nej pomenovaný ako piezoelektrický. Vzniknutá elektrina je priamo úmerná pôsobiacej sile, konštanta úmernosti dostala názov piezoelektrická konštanta.
