Demokratická strana (1944 – 1948): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie so zdrojom |
|||
Riadok 87:
== Tretia pražská dohoda a oslabovanie pozícií ==
Už po voľbách sa ukázal strach ostatných politických strán z volebného úspechu DS - jednak komunistov, ale aj ostatných občianskych strán, ktoré sa obávali možného slovenského separatizmu a už koncom mája 1946 vypracovali ÚV KSČ a KSS sprísnené podmienky na vstup DS do vlády, tzv. ''Tretiu pražskú dohodu'', ktorá do značnej miery okliešťovala právomoci slovenských národných orgánov: predbežná kontrola všetkých rozhodnutí SNR centrálnou vládou,
Na jeseň 1946 sa v rámci Demokratickej strany utvorila frakcia okolo [[Ivan Pietor|Ivana Pietora]], ktorá chcela Lettricha zosadiť z čela strany a nastoliť zmierlivejší kurz voči KSČ, ktorá po voľbách stupňovala svoje útoky. Členovia frakcie nemali za cieľ zničiť stranu ako nezávislú silu slovenskej politiky ale skôr boli vedení mylným presvedčením, že agitácia KSČ proti DS je cielená len na luteránskej-agrárnické krídlo. Pietorov pokus o zvrat bol však neúspešný.
Riadok 93:
Stále silnel politický a neskôr aj justičnej tlak slovenských komunistov na nekomunistické strany. Lettrich sa v júni 1946 v rozhlasovom prejave jasne vyslovil za Československo, ale KSS stále upozorňovala na to, že DS je napojená na ľudácky a separatistické skupiny. Argumentovali aj zhovievavosťou Demokratickej strany voči Tisovi.
V roku 1947 sa situácia na Slovensku vyhrocovala, zároveň prebiehali práce na dojednávaní novej ústavy Česko-Slovenska. Lettrich najprv neoficiálne vo februári a potom formálne v apríli 1947 na subkomisii právneho výboru parlamentu predložil návrh DS na zmenu štátoprávneho usporiadania. Navrhoval symetrickú federáciu s celoštátnym parlamentom, ktorý by mal taxatívne vymedzené právomoci. Návrh nebol prijatý a koncom roka 1947 DS strana navyše utrpela ťažké straty.
Kampaň slovenských komunistov proti DS vyvrcholila na jeseň 1947. Komunisti vykonštruovali akési "protištátne ľudácke sprisahanie" odvolávajúc sa najmä na [[Ján Ursíny#Obuchova aféra|Obuchova aféru]], do ktorého mala byť DS zapojená. Poprední politici DS boli obvinení z protištátnych aktivít ([[Ján Kempný]], [[Ján Ursíny]] - [[Ján Ursíny#Obuchova aféra|Obuchova aféra]], [[Miloš Bugár]]). V atmosfére tlačových kampaní, pouličných demonštrácií a hrozieb (jednou z nich bola veľká partizánska demonštrácia 22. septembra 1947 v Bratislave <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Tomčík|meno=Vladimír|titul=Demokratická strana porazila komunistov. Husák jej to spočítal|periodikum=bratislava.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://bratislava.sme.sk/c/20658118/demokraticka-strana-dokazala-porazit-komunistov.html|dátum prístupu=2018-05-02|jazyk=sk}}</ref> ) si potom KSS vynútila na schôdzke 9. novembra 1947 s Lettrichom zmeny v [[Zbor povereníkov|Zbore povereníkov]]<ref>Rychlík, Jan: Češi a Slováci ve 20. století. Praha : Vyšehrad, 2012. ISBN 978-80-7429-133-3. S. 308, 358. (česky)</ref>, čo viedlo k vytvoreniu nového [[Zbor povereníkov Slovenskej národnej rady od 18. novembra 1947 do 23. februára 1948|8. Zboru]] 18. novembra 1947. Z postup podpredseda federálnej vlády bol donútený odstúpiť [[Ján Ursíny]]. Druhý zjazd sa konal 24. - 25. 1. 1948 v Bratislave. DS sa na ňom prihlásila k odkazu SNP a bližšej spolupráci s [[Československá národne socialistická strana|Českou národne socialistickou stranou (ČSNS)]], ktorá si už uvedomovala, že keď české nekomunistické strany podporovali okliešťovanie síl DS komunistami, oslabovali aj sami seba a demokraciu v krajine.
| |||