Benedikt XIV. (pápež): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 87:
== Mladosť a cirkevná kariéra ==
Pochádzal zo šľachtickej no schudobnenej rodiny. Po štúdiách na prestížnej [[Rím|rímskej]] [[Collegio Clementino]] získal v roku 1694 doktorát z teológie a práva. Od toho času sa datuje jeho cirkevná kariéra na najvyšších kuriálnych postoch. Za pápeža [[Klement XI.|Klementa XI.]] sa stal konzistoriálnym advokátom a poradcom Svätého ofícia. V roku 1724 sa stal titulárnym biskupom v
Po smrti Benediktovho nástupcu [[Klement XII.|Klementa XII.]] († [[6. február]]a [[1740]]) sa už o necelé dva týždne (18. februára) začalo v [[Apoštolský palác|Apoštolskom paláci]] [[konkláve]], z ktorého až 17. augusta vyšiel víťazne kardinál Lambertini (konkláve v roku 1740 bolo štvrtou najdlhšou voľbou najvyššieho pontifika v dejinách cirkvi; suverénne najdlhším bolo konkláve prebiehajúce v rokoch [[1268]]{{--}}[[1271]], kedy bol pápežom zvolený [[Gregor X.]]). Stal sa ako Benedikt XIV. (meno si zvolil na počesť svojho veľkého vzoru a priateľa Benedikta XIII.) 246. nástupcom [[Peter (apoštol)|svätého Petra]]. I keď Benediktovo zvolenie bolo až do posledných chvíľ neisté a napokon bol vybraný ako kompromisný kandidát, jeho voľba sa ukázala ako veľmi šťastná.
Riadok 119:
Benedikt XIV. sa do dejín zapísal aj ako pontifik s veľkým záujmom u vedu a vzdelávanie. Sám kládol veľký dôraz na poznanie a rozširovanie duchovných obzorov. Svojou mimoriadnou usilovnosťou a túžbou po vzdelaní dosiahol veľké uznanie a právom sa pokladá za najväčších učencov medzi pápežmi. Jeho záujem o vzdelanie bol mnohostranný a rozsah záujmov široký. Vďaka oddanosti vede a umeniu nadviazal úzke kontakty a priateľstvá s najznámejšími umelcami a učencami svojej doby. Veľmi sa zasadzoval za pravdivé poznanie prírody a prírodných zákonitostí - dal napr. z indexu zakázaných kníh vyňať dielo poľského astronóma [[Mikuláš Kopernik|Mikuláša Kopernika]]. Medzi jeho najznámejšie aktivity v oblasti bádania bolo podnietenie výskumu antických pamiatok.
Aby sa prehĺbil záujem o poznanie histórie krajiny na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]] dal na rímskych akadémiách zriadiť odbory zaoberajúce sa štúdiom antických dejín, kresťanských artefaktov, histórie cirkvi a cirkevných rádov a históriou cirkevného práva a liturgie. Jeho zásluhou bola tiež zrealizovaná katalogizácia kníh [[Vatikánska apoštolská knižnica|Vatikánskej knižnice]], ktorých tritisíctristo rukopisných zväzkov patrilo k mimoriadne vzácnym kolekciám.
Benediktovou zásluhou Rím neprišiel o jednu z najznámejších antických pamiatok - [[Koloseum]]. Pôvodne slávna stavba s úpadkom Ríma na počiatku stredoveku strácala na význame a slúžila ako lacný zdroj stavebného materiálu. Pred úplným zánikom Koloseum zachránil Benedikt XIV. tým, že ho zasvätil pamiatke umučenia Ježiša Krista a krvi mučeníkov, ktorí tu položili svoje životy za vieru.
| |||