|
Po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] nadobudol slovenský [[Protifašistický bojovník|protifašistický]] ozbrojený odpor charakter [[partizán]]skeho spôsobu boja a jeho ohniská sa presunuli hlavne do podhorských oblastí stredného a východného Slovenska. Viaceré podhorské obce sa stali významným oporným bodom partizánskeho hnutia a ich obyvatelia poskytovali partizánom rozsiahlu podporu, za čo sa však často stávali cieľom represálií zo strany nacistov. Podobne to bolo aj v pohorí [[Vtáčnik]], kde sa hlavnými spriaznenými centrami partizánov stali dediny v hornej časti [[Kľakovská dolina|Kľakovskej doliny]], pričom išlo predovšetkým o obce [[Ostrý Grúň]] a [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]]. O tejto činnosti sa hlavne na základe informácii slovenských kolaborantov dozvedeli nemecké spravodajské služby.
23.Situáciu v oblasti poznamenali aj udalosti v priebehu SNP zo septembra 1944, keď bolo 45niekoľko až 70stoviek nemeckých obyvateľov Pílyblízkych dedín [[Píla (okres Žarnovica)|Píla]] a Veľkého[[Veľké PoľaPole]] partizánmi zaistených a odtransportovaných vlakom do Banskej ŠtiavniciŠtiavnice, kde 26.bolo septembrav boli zabití.<!-- informácienoci z internetu kde sdroj je predseda KNS Dr26. Ondrejna Pöss: Píly a Veľkého Poľa sa začala v sobotu 2327. septembra. V ten deň začali partizáni zaisťovať ľudí83 z obochnich obcízavraždených. Večer ich po 45 až 70 naložili do nákladných vagónov v Žarnovici, uzavreli ich a až do utorka večer ich bez vody, jedla a bez otvorenia vagónov bezcieľne prevážali<ref>[http://www.obecpila.eu/download_file_f.php?id=808354/ VKronika utorokobce večer všetkých natlačili v Hronskej Dúbrave do malých vagónov úzkorozchodnej železnice do Banskej Štiavnice. --Píľa]</ref>{{bez citácie}} Vzťahy medzi nemeckýminemeckým obyvateľmiobyvateľstvom týchto obcí, [[Pílaktoré (okrespatrili Žarnovica)|Píla]]k atzv. [[Veľké PoleHauerland]]u a obyvateľmi obcí v susednej doline [[Ostrý Grúň]] a [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]] sa ešte zhoršili<!-- Mnohé otázky z radikálneho obdobia vojny však ostali dodnes nezodpovedané: prečo bolo 80 karpatských Nemcov z Píly a Veľkého Pola násilne zabitých a pochovaných do masového hrobu v B. Štiavnici? (pozri predchádzajúci komentár) Prečo kolaborovali miestni Nemci pri vypálení Ostrého Grúňa a Kľaku? --><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jano Kováčik|meno=|titul=Veľké Pole a Píla – bývalé obce karpatských Nemcov dnes pomaly vymierajú|periodikum=blog.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Petit Press|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://janokovacik.blog.sme.sk/c/372385/velke-pole-a-pila-byvale-obce-karpatskych-nemcov-dnes-pomaly-vymieraju.html|dátum prístupu=2017-11-05|jazyk=sk-SK}}</ref>, keď [[Einsatzkommando 14]] od 8. do 24. decembra 1944 zavraždilo v tomto priestore bez vynesenia rozsudku 31 osôb, ktoré podozrievali z finančnej podpory Slovenského národného povstania, z organizovania zbrojnej výroby a pokračujúceho napomáhania partizánskeho hnutia. Pri obci [[Veľké Pole]] popravili 15 osôb, ktoré našli smrť v dvoch hromadných hroboch a pri obci [[Píla (okres Žarnovica)|Píla]] 16 osôb, ktoré zahrabali do štyroch masových hrobov. Medzi poslednými zavraždenými v Píle bol aj riaditeľ pivovaru vo Vyhniach [[Jaroslav Reiman]] a jeho ďalší spolupracovníci: [[František Pocta]], [[Vojtech Kokeš]], [[Karol Kršík]] a bývalý okresný policajný náčelník [[Vojtech Hanuliak]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Archív Múzea SNP Banská Bystrica: Fond IX, prír. č. S 110/85, zväzok'I, s. 107-108 a zväzok IV, s. 604-606., Fotoarchív Múzea SNP Banská Bystrica: č. n. 274/62. in HALAJ, D.: Fašistické represálie na Slovensku 1944 - 1945. Vydalo Vydavateľstvo Obzor, n. p., Bratislava roku 1990. ISBN 80-215-0063-8 Dostupná na http://www.szpb.sk/represa.htm.|url=http://www.szpb.sk/restredo.htm|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-11-05|vydavateľ=www.szpb.sk}}</ref>
[[OstrýKvôli Grúň]]zvýšeným apartizánskym [[Kľakaktivitám (okresv Žarnovica)|Kľak]]oblasti ovládliOstrého partizániGrúňa a pretoKľaku v polovici januára 1945 sa začal štáb špeciálnej nemecko-slovenskej protipartizánskej jednotky [[Abwehrgruppe 218|Edelweiss]] so sídlom v [[Kremnica|Kremnici]] pripravovať proti týmto dedinám exemplárnu trestnú výpravu, ktorá mala byť výstrahou pre všetkých partizánov a civilné obyvateľstvo, ktoré im pomáhalo.
Už [[18. január]]a bola vrámci prípravy trestnej akcie vyslaná do dediny Kľak malá prieskumná čata jednotky Edelweiss. Na ceste pod obcou došlo k malému ozbrojenému stretu s partizánmi, z ktorých bolo viacero zranených a 1 zahynul. Nemci síce neutrpeli žiadne straty, po boji sa však z údolia stiahli s vedomím, že sa potvrdili ich informácie o prítomnosti partizánov v oblasti a že sa vrátia pri následnej pripravovanej vražednej akcii.
Na plánovaný prepad sa pripravila kompletná jednotka Edelweiss o počte takmer 300 mužov, pričom jej hlavnými veliteľmi boli SS-Sturmbannführer [[Erwein von Thun-Hohenstein]] a slovenský kolaborant kpt. [[Ladislav Nižňanský]]. Okrem nich sa na prepade zúčastnila aj malá pomocná jednotka [[Waffen-SS]] s obrnenými transportérmi a samohybnými delami a takmer 100 členný oddiel [[Heimatschutz]] – nemeckej domobrany, ktorý sa skladal z nemeckých obyvateľov blízkych dedín [[Píla (okres Žarnovica)|Píla]] a [[Veľké Pole]], ktoré patrili k tzv. [[Hauerland]]u. Väčšina obyvateľov týchto dedín bola nemeckej národnosti a s nacistickými ozbrojenými zložkami už dávnejšie úplne otvorene kolaborovala, pričom sami už predtým vyzývali na výpad proti partizánskym dedinám v Kľakovskej doline.
Štáby partizánskych jednotiek sa o plánovanom prepade obcí dozvedeli v sobotu večer 20. januára. Nevedeli však, že Edelweiss plánuje vyhladzovaciu operáciu a pre krátkosť času tak nedokázali urobiť všetky opatrenia, aby neohrozili obyvateľov. Ústupom do hôr sa rozhodli nepostaviť sa na odpor početnej a dobre vyzbrojenej presile a vyhnúť sa bojom priamo v dedinách mylne sa domnievajúc, že tým nevystavia obyvateľov obcí nebezpečenstvu.
|
