Verzia z 07:37, 5. máj 2018 upraviť Uniweaver (diskusia \| príspevky) 162 editací d →‎Dokumentárne filmy: wikilink Čas, ktorý žijeme ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:28, 5. máj 2018 upraviť vrátiť Gepetito (diskusia \| príspevky) S právom rollback 66 896 editací typografia Ďalšia úprava →
Riadok 1: ~~{{wikify}}~~ {{Infobox Osobnosť \| Meno = Rudolf Urc \| Rodné meno = \| Portrét = ~~<!-- stačí presný názov súboru na Commons -->~~ \| Veľkosť portrétu = \| Popis osoby = slovenský režisér, dramaturg, filmový publicista a pedagóg \| Dátum narodenia = {{dnv\|1937\|6\|12}} \| Miesto narodenia = [[Zvolen]], [[Slovensko]] Řádek 15 ⟶ 14: \| Zamestnanie = \| Známy vďaka = \| Alma mater = [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe]] ~~\| Známa vďaka =~~ ~~\| Alma mater =~~ \| Profesia = \| Aktívne roky = Řádek 23 ⟶ 21: \| Poznámky = }} '''Rudolf Urc''' (* [[12. jún]] [[1937]], [[Zvolen]]) je slovenský [[režisér]], [[dramaturg]], filmový publicista, externý pedagóg, zakladateľská osobnosť slovenského [[animovaný film\|animovaného filmu]]. == Detstvo a študentské roky == V mladosti počas školských rokov mu učarovalo kino, ktoré často navštevoval. Jeho spolužiak Jenda Rúžička vlastnil 35 mm premietačku a spoločne s ním vytvoril filmový tvorivý tandem. Pomocou premietačky a filmového pásu začali tvoriť animované filmy, ako napríklad ''Konzerva''.~~<br/>~~ Na pražskej [[FAMU]] začal študovať odbor dramaturgia. V tom období sa na škole pod vedením profesorov ako [[Milan Kundera]], A. F. Šulc, A. M. Brousil, alebo Miki Kučera, začala formovať česká nová vlna. Stretáva sa tu s [[Jiří Menzel\|Jiřím Menzelom]], [[Ivan Passer\|Ivanom Passerom]], [[Hynek Bočan\|Hynkom Bočanom]], alebo [[Věra Chytilová\|Věrou Chytilovou]]. Patrí do prvej generácie absolventov pražskej FAMU na katedre dokumentárnej tvorby, ktorú ukončil v roku [[1960]]. == Dramaturg a režisér dokumentárnych filmov == Po návrate do [[Bratislava\|Bratislavy]] sa v 60. rokoch ako vedúci [[dramaturg]] spravodajského filmu a Štúdia krátkych filmov zásadne podieľa na formovaní slovenského [[dokumentárny film\|dokumentárneho filmu]]. V roku 1963 sa stáva dramaturgom v Štúdiu dokumentárnych filmov. Spolupracuje tu s [[Pavol Sýkora\|Pavlom Sýkorom]]. Ich koncepcia dokumentárneho filmu zavrhovala propagandu a agitáciu, uprednostňovali autentickosť a odhaľovanie pravdy. Do dokumentárneho filmu vďaka nim vstupuje reportáž, kde komentár nahradzuje režisér svojim vstupom do deja ako aktívny pozorovateľ. Urcovým debutom ešte zo študentských čias bol dokumentárny portrét ''Človek z Málinca'' (1959), príbeh vojnového veterána bez nôh. Tento film bol zaradený medzi reprezentatívne diela UNESCO. V roku 1967 sa stáva Urc hlavný dramaturg Štúdia krátkych filmov. Skúma tu [[Slovenské národné povstanie]]. Vo filme ''Slovenský slobodný vysielač'' (1964) podáva so Sýkorom objektivizujúci obraz jeho účastníkov. ''Generáli'' (1969) sa zaoberali osobnosťami veliteľov povstaleckej armády Goliana a Vesta. ''Príbeh jednej misie'' (1967, spoluautor [[Dušan Kulíšek]]) hovorí o zákulisí vyhlásenia SNP. Ako dramaturg a spoluautor je podpísaný pod diela ''Čas, ktorý žijeme'' (1968), ''Leopoldovská pevnosť'' (1968), ''Obec plná vzdoru'' (1969). Medzi jeho stratené filmy patria ''Čas, ktorý sme žili'' (1969) a ''Osudné dni'' (1969). Jeho filmy získavajú ocenenia na festivaloch v [[Lipsko\|Lipsku]], ~~Oberhausene~~[[Oberhausen]]e a [[Karlove Vary\|Karlových Varoch]]. Hlavný prúd jeho tvorby zobrazuje zlomové dejinné udalosti a zachytáva významné osobnosti našej histórie. Pre svoj nekompromisný občiansky postoj a podiel na 16 filmoch súvisiacich s okupáciou bol v roku 1971 presunutý do animovaného filmu a séria jeho dokumentov išla do trezoru. == Animovaná tvorba == [[Slovenský animovaný film]] tak získava dramaturga a tvorivú osobnosť, ktorá ho koncepčne vedie, inšpiruje a kliesni mu cestu. Je to práve Urc, kto spolubuduje tvorivú základňu pre prichádzajúcu generáciu animátorov. Dokáže koncepčne predvídať, analyzovať, hľadať nové témy a autorov, výtvarníkov a podporiť nástup debutujúcich tvorcov. Z neslávneho obdobia sa tak stáva zlatá éra slovenského animovaného filmu. Meno Rudolfa Urca je spojené so všetkými kľúčovými osobnosťami slovenskej animovanej tvorby, on sám bol však režisérom mnohých úspešných animovaných filmov, napríklad ''Oráč a Obri'' (1975), ''Minútky na vrátnici'' (1978), ''Prvá trieda'' (1984), animovaných seriálov ''Dada a Dodo'' (1988), ''Rozprávky z nočnej košieľky'' (1990), i spolurežisérom seriálu ''Bratislavské rozprávky'' (1995). Je spojený s celým vývojom animovanej tvorby večerníčkov. == Spisovateľ a pedagóg == Rudolf Urc je aj neúnavný [[publicista]], autor [[monografia\|monografií]], portrétov osobností, kritických analýz, článkov, učebných textov ''Kapitoly z dejín svetového animovaného filmu'' a autorom prvej knižky svojho druhu u nás ''Animovaný film'' (1980). Ďalej napísal knihu ''Traja veteráni za kamerou'' (1988) o venovanú Kubalovi, [[Vladimír Kubenko\|Kubenkovi]] a [[Ladislav Kudelka\|Kudelkovi]]. [[Viktor Kubal\|Viktorovi Kubalovi]] venoval aj ďalšie svoje dielo, ''Viktor Kubal - filmár, výtvarník, humorista''. Spoločne s M. Veselým napísali v roku 1994 publikáciu ''Slovenský animovaný film''. Pre [[VŠMU]] napísal skriptá ''Dejiny animovaného filmu I'' (1995, spoluautor Marie Benešová) a ''Dejiny animovaného filmu II'' (1999). Založil tradíciu festivalu Bienále animácie Bratislava. Stál pri zrode Filmovej a televíznej fakulty [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave\|Vysokej školy múzických umení v Bratislave]] v roku 1993 a stal sa prvým vedúcim katedry animovanej tvorby, bol ním do roku 2005. Bol členom organizačného štábu 1. ročníka [[~~Art_film~~Art film#~~Art_Film_Fest~~Art Film Fest\|festivalu Art film]] v [[Trenčianske Teplice\|Trenčianskych Tepliciach]]. Od roku 2000 pôsobil ako pedagóg na Univerzite Tomáša Baťu v [[Zlín~~\|Zlíne~~]]e. Publikuje o tvorbe kolegov [[František Jurišič\|Františka Jurišiča]] a [[Jaroslava Havettová\|Jaroslavy Havettovej]]. Pre [[Slovenský filmový ústav]] rešeršuje ''[[Týždeň vo filme]]''. Medzi jeho ocenenia patria: Cena rektora VŠMU, Cena predsedu NR SR, Zlatá kamera za neuzavreté životné dielo na Artfilm feste v Trenčianskych Tepliciach. Je členom [[Slovenská historická spoločnosť\|Slovenskej historickej spoločnosti]] pri [[Slovenská akadémia vied\|Slovenskej akadémii vied]], členom [[Slovenská filmová a televízna akadémia\|Slovenskej filmovej a televíznej akadémie]] a Slovenského filmového zväzu. Řádek 117 ⟶ 118: * Mariana Jaremková: ''Rudolf Urc'', In: FILM.SK, 2012, č.6, s.20-24 * Ingrid Mayerová: René Lužica: ''Rudolf Urc: Filmár, ako sa patrí'', In: HOMO FELIX, 2012, č.2, s.45-49 * ~~Rudol~~Rudolf Urc: ''Prehľad tvorivej, pedagogickej a publikačnej činnosti'', In: Dokumentačná zložka SFÚ * Simona Nôtová: ''Svet je dnes pre tvorcov otvorený'', In: FILM.SK, 2007, č.6, s.18-21 * Pavol Branko: ''Symbiotická správa'', In: HOMO FELIX, 2011, č.1, s.26-27 {{Slnko v sieti za Celoživotné dielo}} {{DEFAULTSORT:Urc, Rudolf}} [[Kategória:Slovenskí režiséri]] [[Kategória:Slovenskí dramaturgovia]] [[Kategória:Osobnosti zo Zvolena]]▼ [[Kategória:Držitelia Slnka v sieti]] [[Kategória:Čestní členovia SFTA]] ▲[[Kategória:Osobnosti zo Zvolena]]

Rudolf Urc: Rozdiel medzi revíziami