Studienka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
d wikilinky, replaced: Tomky (Borský Svätý Jur) → Tomky AWB |
||
Riadok 39:
== Geografia ==
Studienka je najsevernejšou obcou [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]], vzdialená štrnásť kilometrov severovýchodne od okresného mesta [[Malacky]], osem kilometrov juhozápadne od obce [[Lakšárska Nová Ves]] a sedem kilometrov juhovýchodne od časti obce [[Borský Svätý Jur]] – [[
=== Vodstvo ===
Riadok 47:
=== Fauna a flóra ===
Najmä charakter podložia eolitického [[
== História ==
=== Prvé osídľovanie ===
Prvé spoločenské usadlosti sa datujú do tzv. [[Laténska kultúra|laténskej kultúry]], kedy bolo súčasné územie obývané [[Kelti|keltským]] kmeňom. Ten sa tu usadil pravdepodobne za účelom ťažby bahenných rúd vyskytujúcich sa na severovýchode dnešnej obce. Dôkazy o keltskom osídlení boli odkryté v rokoch 1980 – 1983 v oblasti Ohrada – Mláky pod vedením doktora Leva Zachara, člena Archeologického ústavu [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] za spolupráce miestnych brigádnikov. V tomto období bolo objavených 18 objektov ukrývajúcich rôzne železné a bronzové spony, železné hroty oštepov a časti keramiky, ktoré sú dnes súčasťou [[Expozícia|expozície]] [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]].
=== Prvá písomná zmienka a doosídľovanie ===
Za prvú písomnú zmienku bola donedávna považovaná posledná časť trojzväzkového diela ''Mestá a obce Slovenska'' z roku [[1592]], kde je obec zapísaná pod svojim nemeckým názvom Haubsrun. Dnes sa však odborníci obracajú skôr na donačnú listinu [[Žigmund Luxemburský|Žigmunda Luxemburského]] z roku [[1392]], ktorou daroval poľskému vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc kráľovský hrad Wywar ([[Holíč]]), spoločne so všetkými majetkami prináležiacimi k tomuto hradu. Studienka, v tejto listine spomínaná ako obec Iwanusfalua, patrila do tejto spádovej oblasti ako najjužnejšia obec Holíčskeho distriktu.
V období [[15. storočie|15. storočia]] obec zažíva prísun nemecky hovoriaceho obyvateľstva a s tým spojený rozmach obce. Neexistujú žiadne spoľahlivé písomné zmienky o dôvode príchodu nemecky hovoriaceho obyvateľstva, ústnym podaním sa však dochovali dve verzie. Jedna z nich hovorí o rakúskych pastieroch hľadajúcich nové pasienky pre svoje stáda, iná hovorí o nemeckých drevorubačoch prichádzajúcich za účelom ťažby dreva, dreveného uhlia a [[Smola|smoly]], ktorými bola obec v tomto období známa.
Riadok 62:
=== Prvá svetová vojna ===
Dňa [[28. júl
=== Židovská komunita v obci ===
Riadok 70:
=== Druhá svetová vojna ===
Dňa [[6. októbra]] [[1938]] vzniká v obci miestny útvar [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]] o veľkosti ôsmich členov. V [[Marec|marci]] [[1945]] sa v osade Sojáky patriacej ku obci nachádzala skupina [[
== Osady patriace k obci ==
Riadok 79:
* [[Holbičky]]
* [[Tančiboky]]
* [[Hájenka]]
* [[Vlčie Jamy]]
Bývalé osady v súčasnosti už neexistujúce:
Řádek 90 ⟶ 88:
=== Kostol svätého Štefana ===
Kostol [[Svätý Štefan|svätého Štefana]], [[Katolícka cirkev latinského obradu|rímskokatolícky]] [[
[[Súbor:Rudava03.jpg|náhľad|272x272bod|
* Rudava
Řádek 97 ⟶ 95:
=== Kaplnka svätého Františka Xaverského ===
Kaplnka nachádzajúca sa na juhozápadnom cípe kostolného ochranného múru bola postavená v roku [[1705]] z iniciatívy farára Andreja Čermáka.
=== Kaplnka Matky Božej Sedembolestnej ===
Kaplnka nachádzajúca sa na severozápadnom cípe kostolného ochranného múru bola postavená v roku [[1705]] z iniciatívy farára Andreja Čermáka.
=== Kaplnka umučenia ===
Řádek 121 ⟶ 119:
* {{minivlajka|Rakúsko}} [[Hausbrunn]] ([[Rakúsko]])
Referencie
|