Studienka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Michal62606 (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
d wikilinky, replaced: Tomky (Borský Svätý Jur) → Tomky AWB
Riadok 39:
== Geografia ==
 
Studienka je najsevernejšou obcou [[Bratislavský samosprávny kraj|Bratislavského samosprávneho kraja]], vzdialená štrnásť kilometrov severovýchodne od okresného mesta [[Malacky]], osem kilometrov juhozápadne od obce [[Lakšárska Nová Ves]] a sedem kilometrov juhovýchodne od časti obce [[Borský Svätý Jur]] – [[Tomky (Borský Svätý Jur)|Tomky]]. Územie obce o rozlohe 1563 hektárov sa rozkladá na podloží [[Borská nížina|Borskej nížiny]], konkrétne na [[Lakšárska pahorkatina|Lakšárskej pahorkatine]]. Zo severnej strany je obklopené [[CHKO Záhorie|Chránenou krajinnou oblasťou Záhorie]] a na južnej a východnej strane [[Vojenský obvod Záhorie|Vojenským obvodom Záhorie]]. Z geologického hľadiska sa obec rozkladá prevažne na eolitickom [[Georeliéf|georeliéfegeoreliéf]]e pieskových dún ležiacich na [[Neogén|neogénnomneogén]]nom podklade, avšak východne až severovýchode od obce sa vyskytujú aj pôdy ílovito-prachovitých [[Sediment|sedimentovsediment]]ov.<ref name="test" />
 
=== Vodstvo ===
Riadok 47:
=== Fauna a flóra ===
 
Najmä charakter podložia eolitického [[Georeliéf|georeliéfugeoreliéf]]u a dôsledky jeho možného priesypu podmieňujú prírodné a umelé zalesnenie okolia obce – Stopovo sa tu v stredných množstvách vyskytujú listnaté porasty [[Dub|dubovdub]]ov a [[Breza|briez]], avšak dominantným je predovšetkým súvislý [[Borovica lesná|borovicový]] porast s celkovou rozlohou vyše 40.000 hektárov. Ráz prírody však nie je podmienený iba pieskovým podkladom – v okolí sa striedajú suché pieskové duny s oblasťami [[Močiar|močiarovmočiar]]ov a tečúcich vôd, ktoré vytvárajú unikátne prostredie pre viac ako tisíc druhov chrobákov, medzi ktorými sa nachádzajú aj niektoré [[Glaciálny relikt|glaciálne relikty]]. Z týchto dôvodov sa v okolí obce nachádza šesť [[Biotop|biotopovbiotop]]ov národného, a sedemnásť [[Biotop|biotopovbiotop]]ov európskeho významu. <ref name="test" />
== História ==
 
=== Prvé osídľovanie ===
 
Prvé spoločenské usadlosti sa datujú do tzv. [[Laténska kultúra|laténskej kultúry]], kedy bolo súčasné územie obývané [[Kelti|keltským]] kmeňom. Ten sa tu usadil pravdepodobne za účelom ťažby bahenných rúd vyskytujúcich sa na severovýchode dnešnej obce. Dôkazy o keltskom osídlení boli odkryté v rokoch 1980 – 1983 v oblasti Ohrada – Mláky pod vedením doktora Leva Zachara, člena Archeologického ústavu [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] za spolupráce miestnych brigádnikov. V tomto období bolo objavených 18 objektov ukrývajúcich rôzne železné a bronzové spony, železné hroty oštepov a časti keramiky, ktoré sú dnes súčasťou [[Expozícia|expozície]] [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]].
 
=== Prvá písomná zmienka a doosídľovanie ===
 
Za prvú písomnú zmienku bola donedávna považovaná posledná časť trojzväzkového diela ''Mestá a obce Slovenska'' z roku [[1592]], kde je obec zapísaná pod svojim nemeckým názvom Haubsrun. Dnes sa však odborníci obracajú skôr na donačnú listinu [[Žigmund Luxemburský|Žigmunda Luxemburského]] z roku [[1392]], ktorou daroval poľskému vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc kráľovský hrad Wywar ([[Holíč]]), spoločne so všetkými majetkami prináležiacimi k tomuto hradu. Studienka, v tejto listine spomínaná ako obec Iwanusfalua, patrila do tejto spádovej oblasti ako najjužnejšia obec Holíčskeho distriktu.
 
V období [[15. storočie|15. storočia]] obec zažíva prísun nemecky hovoriaceho obyvateľstva a s tým spojený rozmach obce. Neexistujú žiadne spoľahlivé písomné zmienky o dôvode príchodu nemecky hovoriaceho obyvateľstva, ústnym podaním sa však dochovali dve verzie. Jedna z nich hovorí o rakúskych pastieroch hľadajúcich nové pasienky pre svoje stáda, iná hovorí o nemeckých drevorubačoch prichádzajúcich za účelom ťažby dreva, dreveného uhlia a [[Smola|smoly]], ktorými bola obec v tomto období známa.
Riadok 62:
=== Prvá svetová vojna ===
 
Dňa [[28. júl|28. júla]]a [[1914]] bola na príkaz v obci vyhlásená mobilizácia. Muži narukovali na východný front a v obci ostali len ženy, deti a starí. Obecná kronika z týchto rokov udáva obdobie hladu a biedy, v roku [[1915]] boli na vojenské účely zobrané dokonca aj kostolné zvony. Ku konci vojny roku [[1918]] sa spomína vypuknutie chaosu v obci a následné rabovanie, najmä majetkov bohatšieho židovského obyvateľstva. Celkový počet obetí vojnového obdobia nie je známy, z narukovaných sa však z fronty nevrátilo celkovo 37 mužov. Mená padlých vojakov sú vyryté na pomníku obetiam prvej svetovej vojny z roku 1919, ktorý stojí v parku pri Kostole svätého Štefana.
 
=== Židovská komunita v obci ===
Riadok 70:
=== Druhá svetová vojna ===
 
Dňa [[6. októbra]] [[1938]] vzniká v obci miestny útvar [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]] o veľkosti ôsmich členov. V [[Marec|marci]] [[1945]] sa v osade Sojáky patriacej ku obci nachádzala skupina [[Partizán|partizánovpartizán]]ov a ilegálna [[KSČ]], ku ktorým sa pridalo niekoľko občanov a za ich pomoci vybudovali v lesoch úkryty pred príchodom nemeckých vojsk. Ku koncu vojny v roku [[1945]] bola obec približne dva týždne obsadená nemeckými vojakmi. Dňa [[2. apríla]] [[1945]] na základe mylných informácií o úkryte nemeckých tankov a diel bombardovali sovietske lietadlá oblasť Na Kerchove, kde počas bombardovania zhorelo celkovo 11 stodôl. Spomínané nemecké tanky a delá ostali v okolitých lesoch a do dediny dorazili až nasledujúci deň, aby mohli byť [[4. apríla]] použité na ostreľovanie muničných skladov vo [[Veľké Leváre|Veľkých Levároch]]. Nasledujúce ráno, [[5. apríla]], prišlo k prestrelke medzi nemeckými delostrelcami rozloženými v oblasti Kalvárie, a sovietskymi delostrelcami obliehajúcimi obec. Po prvom zásahu ruských vojsk sa dali nemecké jednotky na ústup a sovietske jednotky oslobodili obec. Celkovo v bojoch v obci a jej okolí zahynulo 5 nemeckých a 4 sovietski vojaci.
 
== Osady patriace k obci ==
Riadok 79:
* [[Holbičky]]
* [[Tančiboky]]
 
* [[Hájenka]]
 
* [[Vlčie Jamy]]
Bývalé osady v súčasnosti už neexistujúce:
Řádek 90 ⟶ 88:
 
=== Kostol svätého Štefana ===
Kostol [[Svätý Štefan|svätého Štefana]], [[Katolícka cirkev latinského obradu|rímskokatolícky]] [[Barok|barokovýbarok]]ový kostol so zvonicou a ochranným múrom, je najstaršou kultúrno-historickou pamiatkou v obci. Základný kameň stavby bol položený dňa [[13. augusta]] [[1668]] po predchádzajúcom súhlase [[Juraj Szelepcsényi|Juraja Szelepcsényiho]], [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomského arcibiskupa]], a jeho vikára Jána Gubasóczyho. Kostol stavaný z kameňa a tehál bol dokončený v roku [[1673]], vysvätený však až v roku [[1678]]. Interiéru kostola dominuje pestro vyrezávaný hlavný oltár s obrazom [[Svätý Štefan|svätého Štefana]] a nad ním obraz Nanebovzatia Panny Márie od malackého maliara Františka Malovaného. Po bokoch pútajú pozornosť dva bočné oltáre – oltár Božského srdca a oltár [[Panna Mária|Panny Márie]] [[Lurdy|Lurdskej]].
[[Súbor:Rudava03.jpg|náhľad|272x272bod|
* Rudava
Řádek 97 ⟶ 95:
=== Kaplnka svätého Františka Xaverského ===
 
Kaplnka nachádzajúca sa na juhozápadnom cípe kostolného ochranného múru bola postavená v roku [[1705]] z iniciatívy farára Andreja Čermáka.
 
=== Kaplnka Matky Božej Sedembolestnej ===
 
Kaplnka nachádzajúca sa na severozápadnom cípe kostolného ochranného múru bola postavená v roku [[1705]] z iniciatívy farára Andreja Čermáka.
 
=== Kaplnka umučenia ===
Řádek 121 ⟶ 119:
 
* {{minivlajka|Rakúsko}} [[Hausbrunn]] ([[Rakúsko]])
 
 
Referencie