Transcendentálny idealizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
uprava |
rozšírenie textového obsahu, +wikilinky, +referencie, +obrázok |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Kant gemaelde 3.jpg|right|200px|thumb|[[Immanuel Kant]] ([[1724]] – [[1804]]), tvorca hlavnej a prvotnej koncepcie transcendentálneho idealizmu.]]
'''Transcendentálny idealizmus''' je [[Immanuel Kant|Kantov]] kritický [[idealizmus]] a idealizmus jeho pokračovateľov. Ide najmä o špecifickú [[Teória poznania|teóriu poznania]] ([[Epistemológia|epistemológiu]]), ktorá skúma možnosti [[Skúsenosť (filozofia)|skúsenosti]] a [[Poznanie (filozofia)|poznania]] subjektu prostredníctvom tzv. [[Transcendentálna metóda|transcendentálnej metódy]], a teda pomocou pochopenia východzej a apriórne danej štruktúry skúsenostného aparátu [[Vedomie|vedomia]] [[Človek|človeka]]. Kant obrátením sa k podmienkam skúsenosti hľadal odpoveď na možnosť pravdivého, nutného a všeobecného ľudského poznania, ako aj na možnosť poznania [[Metafyzika|metafyzického]] charakteru, ktorých možnosti dosiahnutia ľudským vedomím pred ním spochybnil najmä [[Skepticizmus (filozofia)|skeptický]] [[Osvietenská filozofia|osvietenský]] [[filozof]] [[David Hume]].<ref>Porov. SOLOMON, R. C.: ''Vzostup a pád subjektu, alebo od Rousseaua po Derridu''. Nitra : Enigma, 1996, s. 38. ISBN 80-85471-30-2</ref>
Záverom Kantovej reakcie je epistemológia tzv. idealizmu, nakoľko objavil idey, ktoré majú byť základnými podmienkami všetkej možnej ľudskej skúsenosti, a zároveň [[Transcendentálnosť|trascendentálneho]] idealizmu preto, lebo zistenie týchto podmienok je dané [[Kopernikánsky obrat|transcendentálnym (''kopernikánskym'') obratom]] – nie objekty poznávania definujú našu skúsenosť, ale štruktúra nášho skúsenostného aparátu definuje, ako sa nám budú [[Objekt (filozofia)|objekty]] poznávania javiť (tzv. [[Fenomén (filozofia)|fenomén]] – ''javenie pre nás''; [[Nemčina|nem]]. ''für uns'').<ref name="maréchal-11"></ref> Poznanie objektov, ako sú [[Vec osebe|samé osebe]] ([[Nemčina|nem]]. ''Ding an sich''), teda zostáva nemožné. Tým sa aj určuje kladná odpoveď na možnosť [[Prírodná veda|prírodovedeckého]] platného a pravdivého poznania, pretože je možné zoskupovať závery a súdy z [[Empirické skúmanie|empirických]] výskumov a experimentov (tzv. syntetický charakter súdu, rozširujúci poznanie), ale vzhľadom na to, že ide len o opis a syntentiku javov, ktoré sú predsa definované naším apriórnym poznávacím aparátom, môžeme týmto opisom a syntetike prisúdiť charakter [[Nutnosť|nutnosti]] a [[Všeobecnosť|všeobecnosti]] u všetkých ľudí (tzv. [[syntetický súd]] [[apriori]]).<ref>MARÉCHAL, J.: ''Výbor z filozofického díla''. Olomouc : Centrum Aletti, 1996, s. 10. ISBN 80-901957-9-2</ref> Teoretická [[metafyzika]] je však nemožná, pretože nesumarizuje javy, lež ašpiruje vyjadrovať sa k [[Vec osebe|veci osebe]]. Východiskom môže byť len praktická metafyzika, v ktorej rozum rozpoznáva všeobecné a nutné ([[Apriori|apriórne]]) [[Idea|idey]], regulujúce našu [[skúsenosť]], a to bez toho, aby rozhodol o tom, či k oným ideám prislúcha aj reálne jestvujúca ''vec sama osebe''<ref name="maréchal-11">MARÉCHAL, J.: ''Výbor z filozofického díla''. Olomouc : Centrum Aletti, 1996, s. 11. ISBN 80-901957-9-2</ref> (idea [[Sloboda|slobody]], idea [[Nesmrteľnosť|nesmrteľnosti]], idea [[Boh|Boha]]). Okrem toho vo všeobecnosti je metafyzika možná práve len ako skúmanie apriórnych podmienok skúsenosti a poznania, nakoľko ani u Kanta sa rozum nevie s istotou vyjadriť o niečom neempirickom mimo toho, čo sa apriórneho ''pred-empirického'' premieta do javenia ''empirického''. Metafyzika má teda v [[Epistemológia|epistemológii]] Kantovho idealizmu transcendentálny charakter, pričom jej Kant priznáva dôležitý [[Mravnosť|mravný]] [[význam]], stavajúc ju do pozície meta-[[Morálka|morálky]].<ref>Kol. autorov: ''Filosofický slovník''. Olomouc : Nakladatelství Olomouc, 2002, s. 266. ISBN 80-7182-064-4</ref>
==Pozri aj==
* [[transcendentalizmus]]
==Referencie==
<references />
== Externé odkazy ==
| |||