133 746
úprav
wl
dBez shrnutí editace |
(wl) |
||
|
'''Kvantová teória poľa''' je aplikáciou [[kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]] na správania sa [[pole (fyzika)|polí]]. Je základom pri skúmaní [[
Dôvodom pre hľadanie novej teórie bol fakt, že [[kvantová mechanika]] popisuje správanie tých systémov, kde počet častíc ostáva nemenný (príkladom je [[elektrón]] v [[atóm]]e [[vodík]]a). Vyžiarenie [[fotón]]u pri preskoku elektrónu z vyššej energetickej hladiny na nižšiu je však už za hranicami použitia kvantovej mechaniky - počas preskoku totiž pribúda nová častica, fotón. Prácu na kvantovej teórii poľa začal [[Paul Dirac]] koncom 20-tych rokov 20. storočia. Úspešná kvantová teória pre [[elektromagnetické pole]] však bola hotová až o zhruba 30 rokov neskôr za prispenia viacerých známych fyzikov ([[Vladimír Alexandrovič Fok]], [[Pascual Jordan]], [[Wolfgang Pauli]], [[Werner Heisenberg]], [[Hans Albrecht Bethe]], [[Siničiró Tomonaga]], [[Julian Schwinger]], [[Richard Phillips Feynman|Richard Feynman]], [[Freeman John Dyson]], a i.).
== Kvantá poľa ==
V rámci kvantovej teórie poľa sa pole kvantuje. Čo to znamená si môžeme vysvetliť na príklade elektromagnetického poľa. To je v klasickej fyzike popísané svojou [[intenzita elektrického poľa|elektrickou intenzitou]] a [[magnetická indukcia|magnetickou indukciou]], máme teda dve polia
: <math>\vec{E}(x,y,z)</math>
== Slabá a silná interakcia ==
Vytvorením kvantovej teórie elektromagnetického poľa sa pre fyzikov práca nekončila. V mikrosvete sú totiž ešte ďalšie dve dôležité sily zvané [[slabá interakcia hmotných objektov|slabá interakcia]] a [[silná interakcia hmotných objektov|silná jadrová interakcia]]. Práce na teórii, ktorá by zahrnula aj tieto dva vplyvy si zaslúžili niekoľko [[Nobelova cena|Nobelových cien]] (poslednú dostali v roku 2004 Politzer, Wilczek a Gross).
== Gravitačná sila ==
| |||