Bazilika svätého Jána v Lateráne: Rozdiel medzi revíziami

'''Bazilika svätého Jána v Lateráne''' alebo '''Lateránska bazilika''' ({{vjz|ita|''Arcibasilica Papale di San Giovanni in Laterano''}}, {{vjz|lat|''Omnium urbis et orbis ecclesiarum mater et caput''}}, t. j. ''Matka a hlava všetkých kostolov mesta a sveta'', oficiálne ''Arcibasilica del Santissimo Salvatore e Santi Giovanni Battista ed Evangelista in Laterano'', t. j. ''Arcibazilika Najsvätejšieho Spasiteľa a svätých Jána Krstiteľa a Jána Evanjelistu v Lateráne'')<ref name="Diocese of Rome">{{citácia elektronického dokumentu|url=http://www.vicariatusurbis.org/Ente.asp?ID=674|titul=Basilica papale|publisher=Vicariatus Urbis — Portal of the Diocese of Rome|jazyk=po taliansky|dátum prístupu=2008-08-07}}</ref> je [[barok]]ová sakrálna stavba v hlavnom meste [[Taliansko|Talianska]] [[Rím]]e, exteritoriálna súčasť štátu [[Vatikán]]. Je jednou zo štyroch tzv. patriarchálnych bazilík a biskupským kostolom – [[Katedrála|katedrálou]] (sídelným kostolom [[pápež]]a ako rímskeho [[biskup]]a), ako aj jedným zo siedmich pútnických kostolov v Ríme. Napriek tomu, že všeobecne sa za duchovné centrum [[Rímskokatolíckalatinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] považuje [[Bazilika svätého Petra]], je Lateránska bazilika hierarchicky najvyššie postaveným chrámom katolíkov.

Existujúce stavby na tomto pozemku dal cisár zrovnať so zemou no niektoré časti budov využil na stavbu základov. Pôvodná úroveň Konštantínovej baziliky leží iba tridsať centimetrov pod dnešnou dlažbou. Vzhľad tejto baziliky nie je celkom známy; predpokladá sa, že išlo o päťloďovú stavbu s polkruhovou [[Apsidaapsida (architektúra)|apsidou]]. Konštantín ju dal bohato vyzdobiť zlatom a drahými kameňmi. Po celej šírke bolo pred ňou ako miesto pre rozjímanie vybudované štvorcové átrium.

[[Súbor:Lateran-north.jpg|right|thumb|230px|Tzv. Sixtova lodžia je dielom [[Domenico Fontana|Domenica Fontanu]] z rokov 1586 – 1589]]Temné obdobie baziliky nastalo počas tzv. [[Avignonské zajatie pápežov|avignonského zajatia pápežov]] (1308 – 1378) kedy ostala opustená a chátrala. Na jej vzhľade sa nepriaznivo podpísalo niekoľko požiarov a zemetrasení. S definitívnym návratom pápežov do Ríma po skončení [[Veľká západná schizma|veľkej západnej schizmy]] sa začalo i s opravou baziliky. Už za pontifikátu prvého z nich [[Martin V.|Martina V.]] (1417 – 1431) nastalo nové obdobie rozkvetu. Pápež povolal maliara [[Gentile da Fabriano|Gentileho da Fabriana]] a poveril ho freskovou výzdobou celej baziliky. Po Gentileho smrti v roku 1427 v práci pokračoval Antonio di Puccio Pisano, zvaný [[Pisanello]]. Fresková výzdoba vytvorená týmito dvoma umelcami sa však nezachovala.

[[Súbor:Giotto - Bonifatius VIII.jpg|left|thumb|190px|[[Giotto di Bondone]], ''Bonifác VIII. ohlasuje svätý jubilejný rok 1300'', okolo 1300, freska. Dielo, zachované z pôvodnej baziliky, vzniklo počas umelcovho rímskeho pobytu]]Významné stavebné akcie, ktorých výsledkom je dnešná podoba baziliky prebehli v druhej polovici 16. storočia. Prvou bolo vytvorenie dreveného zlateného stropu v hlavnej lodi za pápeža [[Pius IV.|Pia IV.]] (1559 – 1565). Ešte významnejšou bolo dotvorenie priečelia baziliky a nový vzhľad jej bezprostredného okolia za [[Sixtus V.|Sixta V.]] (1585 – 1590). Pápež, ktorý z Petrovho stolca vládol iba päť rokov, zanechal v Ríme nezmazateľné dedičstvo. Za jeho pontifikátu prišlo k veľkej prestavbe mesta. Čoskoro po svojom zvolení dal zbúrať chátrajúce budovy pápežského sídla pri Lateránskej bazilike a poveril pápežského architekta [[Domenico Fontana|Domenica Fontanu]] stavebnými úpravami chrámu. Fontanovým dielom je vestibul, dvojposchodová arkádová prístavba (tzv. Sixtova lodžia) k severnej postrannej lodi otvorená do dnešného námestia Piazza di San Giovanni in Laterano. Výstavbou ďalšej významnej budovy situovanej oproti bazilike – tzv. [[Sväté schody|Svätých schodov]] (''Scala Santa''), ukrývajúcich schodisko z [[PontiusPilát PilatusPontský|Pilátovho]] paláca v [[Jeruzalem]]e, dal Fontana okolitému priestoru nové, proporcionálne usporiadanie. Do centra takto vzniknutého námestia Fontana osadil egyptský obelisk.<ref name="dmfpr" />

| popis1 = [[Pierre-Étienne Monnot]], ''Svätý Pavol'', 1703 – 1719, mramor

| popis2 = [[Guiseppe Mazzuoli]], ''Svätý Filip'', 1703 – 1719, mramor

| popis3 = [[Camillo Rusconi]], ''Svätý Jakub väčší'', 1703 – 1719, mramor

| popis4 = [[Pierre Le Gros]], ''Svätý Tomáš'', 1703 – 1719, mramor

Jedným z najvýznamnejších diel interiérovej výzdoby je pápežský oltár v apside baziliky. Ukrýva drevenú oltárnu menzu, pri ktorej podľa legendy slúžili omše už prví rímski biskupi. Nad ňou sa dvíha mohutné [[tabernákulum]] zdobené freskami a sochami. Pred oltárom sa nachádza náhrobok pápeža [[Martin V.|Martina V.]], ktorého voľbou v roku 1417 sa skončila [[veľká západná schizma]]. Náhrobok pochádzajúci z obdobia okolo roku 1443 je dielom málo známeho [[Renesancia|renesančného]] sochára, činného najmä vo [[Florencia|Florencii]], [[Simone di Giovanni Ghini]]ho.

[[Súbor:Tomb Innocentius III San Giovanni in Laterano 2006-09-07.jpg|left|thumb|190px|Náhrobok [[Inocent III.|Inocenta III.]] v ľavom transepte baziliky. V lunete nad kamennou plastikou pápežovho náhrobku sa nachádza Kristus – medzi sv. Františkom a sv. Dominikom]]Lateránska bazilika sa stala miestom posledného odpočinku viacerých pontifikov. Do katastrofálneho požiaru v roku 1308 tu bolo pochovaných dvanásť pápežov; ich hrobky však boli následkom požiaru zničené. Išlo o pápežov [[Ján X.|Jána X.]], [[Agapet II.|Agapeta II.]], [[Ján XII.|Jána XII.]], [[Paschal II.|Paschala II.]], [[Kalixt II.|Kalixta II.]], [[Honorius II.|Honoria II.]], [[Celestín II. (pápež)|Celestína II.]], [[Lucius II.|Lucia II.]], [[Anastázius IV.|Anastázia IV.]], [[Klement III. (pápež)|Klementa III.]], [[Celestín III.|Celestína III.]] a [[Inocent IV.|Inocenta IV.]]

[[Súbor:Obelisco lateranense.jpg|right|thumb|170px|Egyptský obelisk dominuje námestiu Piazza di San Giovanni in Laterano od roku 1588]]Námestiu, ktoré dostalo dnešný proporčný vzhľad zásluhou [[Domenico Fontana|Domenica Fontanu]] koncom 16. storočia, dominuje egyptský obelisk ([[Taliančina|tal.]] ''Obelisco Lateranense'') pochádzajúci z rímskeho [[Circus Maximus|Cirku Maximu]], kam bol dovezený v roku 357 za vlády cisára [[KonštantínConstantinus II. (cisár, 337 – 340)|KonštantínaConstantinus II.]] z [[Amón]]ovho chrámu v [[Karnak]]u. So svojou výškou 32,18 metra (s podstavcom a krížom na vrchole dosahuje výšku 45,7 metra) je najvyšším monolitickým obeliskom na svete. Na terajšie miesto bol vztýčený podľa projektu Domenica Fontanu v roku 1588.<ref name="dmfpr">Fanny Davenport, Rogers MacVeagh, ''Fountains of papal Rome''. C. Scribner's sons, 1915, p.156ff.</ref><ref>[http://www.saudiaramcoworld.com/issue/197902/a.forest.of.obelisks.htm] Saudi Aramco World''A Forest of Obelisks''. March/April 1979, pp. 28 – 32]. Nb:Describes several contemporary restorations.</ref><ref>[http://www.pbs.org/wgbh/nova/egypt/raising/rome.html PBS:NOVA:''A World of Obelisks-Rome'']</ref>

Priestor námestia Piazza di San Giovanni in Laterano zo severovýchodnej strany uzatvára budova [[Sväté schody|Svätých schodov]] so schodiskom, po ktorom údajne kráčal Ježiš Kristus v [[Pontius Pilatus|Pilátovom]] [[jeruzalem]]skom paláci.