Ladislav Škultéty-Gabriš: Rozdiel medzi revíziami

d
 
== Životopis ==
Narodil sa [[27. jún]]a roku [[1738]] v [[Mojtín|Mojtíne - Uhorsko ( Slovensko)]]e. Už ako 12-ročný sa v roku [[1750]] stal dobrovoľníkom v armáde. Väčšinu svojho života pôsobil v husárskom [[pluk]]u. Jeho vojenská kariéra sa začala počas [[sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnej vojny]]. Prvá bitka, ktorej sa zúčastnil bola pri Lovosiciach. Počas svojho života bol trikrát zranený. Po prvýkrát utrpel zranenie v bitke pri Kolíne. V roku [[1768]] bol jeho [[pluk]] rozpustený a prešiel do husárskeho pluku grófa Baranya, kde pôsobil až do konca svojho života. V roku [[1775]] sa stal vicekaprálom, v roku [[1778]] kaprálom. V roku [[1790]] bol povýšený na strážmajstra a stal sa i zástavníkom pluku. Počas rokov [[1787]] až [[1791]] sa Gabriš zúčastnil vojny proti Turkom. Ako 77-ročný sa zúčastnil vojenskej výpravy do [[Rusko|Ruska]]. Ladislav Škúltéty-Gábriš bol v armáde 81 rokov a zúčastnil sa za toto obdobie 22 vojenských ťažení. Zvlášť sa vyznamenal pri dobytí [[Berlín]]a<ref name="SBS">ŠKULTÉTY-GABRIŠ, Ladislav. In: ''[[Slovenský{{Citácia biografický slovník]]'' V. R-Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. s. 476.</ref> v sedemročnej vojne (v rokoch [[1756]] - [[1763]]) a pri obliehaní [[Belehrad]]u (v rokoch [[1789]] - [[1790]]). Bol držiteľom dvoch významných vojenských vyznamenaní: Striebornej medaily za hrdinstvo a delového kríža. Svojimi činmi a enormne dlhou službou v armáde sa stal ako „večný vojak“ známym v celej [[Rakúska armáda|Rakúskej armáde]].<ref name="SBS"/> Je jedným z hrdinov románov Jána Martiša: ''Cisársky večný vojak'' a ''V službách štyroch cisárov''. Podľa všetkého bol najdlhšie slúžiacim vojakom v histórii.knihy
| titul = Slovenský biografický slovník
| odkaz na titul = Slovenský biografický slovník
| zväzok = V R{{--}}Š
| miesto = Martin
| vydavateľ = Matica slovenská
| rok = 1992
| isbn = 80-7090-216-7
| počet strán = 560
| strany = 476
}}</ref> v sedemročnej vojne (v rokoch [[1756]] - [[1763]]) a pri obliehaní [[Belehrad]]u (v rokoch [[1789]] - [[1790]]). Bol držiteľom dvoch významných vojenských vyznamenaní: Striebornej medaily za hrdinstvo a delového kríža. Svojimi činmi a enormne dlhou službou v armáde sa stal ako „večný vojak“ známym v celej [[Rakúska armáda|Rakúskej armáde]].<ref name="SBS"/> Je jedným z hrdinov románov Jána Martiša: ''Cisársky večný vojak'' a ''V službách štyroch cisárov''. Podľa všetkého bol najdlhšie slúžiacim vojakom v histórii.
 
== Referencie ==