Max Weber: Rozdiel medzi revíziami

Max Weber v svojom najslávnejšom diele ''Protestantská etika a duch kapitalizmu''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=1864-1920.|meno=Weber, Max,|titul=Essays in economic sociology|vydavateľ=Princeton University Press|miesto=Princeton, N.J.|rok=1999|isbn=0691009066|url=https://www.worldcat.org/oclc/40714136}}</ref> analyzuje vzťah medzi etikou asketického [[Protestantizmus|protestantizmu]] a vznikom ducha moderného kapitalismu v celosvetovom meradle. Prvýkrát bolo publikované v rokoch 1904-1905 v časopise ''Archiv für Sozialwissenschaft und Politik'' ako sériuséria esejí''.'' Weber definuje sociológiu náboženstva ako samostatný vedný obor a odmieta ju jako konštitutivnú súčasť [[Sociológia kultúry|sociológie kultúry]]. Tvrdí, že náboženské predstavy skupín, akými sú [[Kalvinizmus|kalvinisti]], zohrali svoju úlohu pri vytváraní kapitalistického ducha. ''Protestantská etika a duch kapitalizmu'' sa považuje za zakladajúci text sociológie náboženstva a sociológie vôbec. Dielo sa skladá z dvoch častí, obe sú rozdelené na tri kapitoly a prvá z nich vyšla vďaka prekladu sociológa Miloša Havelky vo vydaní ''Metodologie, sociologie a politologie''<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=1864-1920.|meno=Weber, Max,|titul=Metodologie, sociologie a politika|vydavateľ=OIKOYMENH|miesto=Praha|rok=2009|isbn=9788072983896|edícia=1. vyd|url=https://www.worldcat.org/oclc/403636137}}</ref> (Praha, Oikoymenh 1998).

V prvej časti diela s názvom ''Konfesia a sociálne rozvrstvenie'' popisuje Weber súvislosť medzi protestantizmom a podnikateľskou činnosťou. Odkazujúc sa na štatistiky tvrdí, že v porovnaní s katolíkmi majú protestanti vyšší podiel na kapitálovom vlastníctve a na vedúcich pozíciách v modernom hospodárstve. V 16. storočí sa sa prevažná väčšina bohatých miest priklonila k protestantizmu a Weber si kladie otázku, aký dôvod mala mala predispozícia ekonomicky rozvinutých oblastí pre cirkevnú revolúciu. Protestanti majú tiež vyššiu úroveň vzdelania a to obvykle s technickým zameraním, zatiaľ čo u katolíkov prevažuje humanitné zameranie. Voľba povolania je podľa neho podmienená náboženskou atmosférou rodičovského domu. Prikláňa sa k tvrdeniu, že protestanti vykazujú špecifický sklon k ekonomickému [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]]. Proto Weber vylúčil vysvetlenie pozorovaného javu tým, že protestantizmus má ideály materialistické zatiaľ čo katolicismus asketické. Weber cituje svojho študenta M. Offenbachera:<blockquote>''Katolík... je kľudnejší; Vybavený menším pudom po zisku, vsádza viac na zaistený priebeh života, aj keď s menšími príjmami, než na ohrozený, rozčuľujúci, ale eventuálne slávu a bohtstvo prinášajúci život. ľudováĽudová múdrosť to formuluje žartovne: buď dobre jesť, alebo dobre spať. V danom prípade protestant rád dobre je, zatiaľ čo katolík chce dobre spať.''</blockquote>Jeho tvrdenie podporuje aj príklad anglických, holandských a amerických puritánov. Kapitalistický obchodný duch sa spája so zbožnosťou protestantizmu, obzvlášť pozorovaný v kalvinizme.

V druhej kapitole sa zaoberá '',,duchom<nowiki>''</nowiki> kapitalizmu''. Pod pojmom ,,duch" kapitalizmu neodkazuje na ducha v metafyzickom zmysle, ale skôr ako súbor hodnôt z hľadiska tvrdej práce a pokroku. Jednotlivec je povinný zvyšovať svoj kapitál pre sebaúčel (pre zisk samotný), a nie preto, aby zhromaždené prostriedky využíval na uspokojenie svojich materiálnych životných potrieb alebo [[Hedonizmus|hedonistických]] pôžitkov. Protivníkom, s ktorým musel ,,duch" kapitalizmu bojovať, bol podľa Webera [[Tradicionalizmus|''tradicionalizmus'']]. Človek s tradicionalistickými hodnotai nechce zarábať viac peňazí, ale iba toľko, koľko potrebuje. U tradicionalistických pracovníkov zlyháva stupňovanie produktivity práce za motiváciou zvyšovania mzdových sadzieb. Je nutné využiť opačné prostriedky ''znižovaním'' mzdových sadzieb. Ľud potom pracuje len preto, že je chudobný, a len dovtedy, pokiaľ je chudobný.

V tretej kapitole ''Lutherova koncepcia povolania. Úloha skúmania.'' analyzuje pojem ,,povolanie" z náboženského hľadiska. Upozorňuje na náboženskú predstavu povolania uloženého Bohom, ktorá zaznieva z nemeckého slova ,,Beruf" a anglického ,,calling". Toto slovo pochádza z prekladu biblie, a to z ducha prekladateľov biblie, nie z ducha originálu. Svoj dnešný význam slovo ,,povolanie" nadobudlo vo všetkých protestantských národoch, zatiaľ čo v katololíckych národoch absentuje. Weber sa odvoláva na preklad biblie od [[Luther|Luthera]]. Podľa Luthera je mníšsky spôsob života ,,produktom egoistickej, povinnostiam sveta sa vzďaľujúcej neschopnosti lásky" a v kontraste k tomu sa javí svetské povolanie ako vonkajší výraz ,,lásky k blížnemu". Poukazuje na to, že plnenie každodenných povinností je za všetkých okolností jedinou cestou, ako sa zapáčiť Bohu. Na výbere povolania skôr nezáleží, je niečím, čo má človek prijať ako Božie nariadenie. Weber priznáva, že Luthera nemôžeme považovať za vnútorne spriazneného s kapitalistickým ,,duchom" a pojem povolania uňho ostal tradicionalisticky podviazaný. Zdôrazňuje rozdiel medzi kapitalizmom a luteránstvom. Katolicizmus odjakživa vnímal kalvinizmus sa svojho hlavného odporcu a to obzvlášť kvôli jeho etickým zvláštnostiam. Kalván si buduje odlišný vzťah medzi náboženským životom a pozemským jednaním než katolík alebo luterán. Avšak ani kalvinizmus nepovažoval ,,duch" kapitalizmu za svoj cieľ. Ten spočíval v spasení duší jeho stúpencov. DuchWeber verí, že duch kapitalizmu mohol vzniknúť len ako výsledok vplyvov [[Reformácia|reformácie]] a učenia následníkov kalvinizmu.