Turzovka: Rozdiel medzi revíziami

Podobne ako pri iných horských oblastiach, aj osídľovanie [[Kysuce|Kysúc]] je spojené s [[Valašská kolonizácia|valašskou kolonizáciou]]. Prvá zachovaná písomná zmienka o území „locum Predmér“ je z roku [[1580]]. V listine Bytčianskeho panstva sa ako rok založenia mesta uvádza rok [[1598]], kedy územie patrilo [[Turzovci|Turzovcom]]. Šoltýsom osady bol Adam Bonec a 40 osadníkov z neďalekého [[Dlhé Pole|Dlhého Poľa]], ktorí boli na 12 rokov oslobodení od daní. Panovník povolil osadníkom vybudovať mlyn a pílu, nariadil vybudovať kostol a faru. Vymedzenie hraníc Turzovky vydal v lokačnej listine v roku 1602 palatín [[Juraj VII. Turzo|Juraj Turzo]], pričom prvé storočie sa používal názov ''Turzovka, aliter Predmir dicti'' (Turzovka, inak nazývaná Predmier). V [[18. storočie|18. storočí]] sa udomácňuje súčasný názov, často aj vo forme Turzofalva, Turzovafalva, Turzowa, Turzovilla, či Turczowka.<ref name=historiamesta>[http://www.turzovka.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=690&Itemid=669 História mesta]</ref>

Podľa [[Tereziánsky urbár|tereziánskeho urbáru]] žilo v roku [[1784]] v Turzovke 4832 obyvateľov v 864 domoch, v roku 1801 to bolo už 5740 obyvateľov.<ref name=historiamesta/>

Hlavnou formou obživy obyvateľov bol popri povinných prácach na panskom majetku pastiersky chov oviec, práca v lese a splavovanie dreva. V Turzovke bolo 15 mlynov a 16 píl, ktoré z vyťaženého dreva pílili dosky a zhotovovali šindeľ. Cestou z Bytče zasa vozili jačmeň a slad do pivovaru. Z remesiel boli zastúpení mäsiari, obuvníci, čižmári, kachliari, hrnčiari, kováči, debnári, súkenníci, tkáči a iní. Miestni obyvatelia podporovali slovenských dobrovoľníkov, zapojených do [[Slovenské povstanie|povstania v rokoch 1848 – 1849]]. V tomto období mala Turzovke už 7780 obyvateľov, z toho 150 židov, ktorí si tu v roku 1898 postavili synagógu. Esterháziovci predali Bytčianske panstvo v roku [[1868]] Leopoldovi Popperovi, ktorý veľkú časť majetku prenajal. Štatút mesta bol Turzovke priznaný [[22. november|22. novembra]] [[1873]]. V tom čase tu už fungoval poštový úrad (zriadený v 1870) a v roku 1904 bola daná do prevádzky aj telegrafná stanica. Dobrovoľný hasičský spolok bol založený v roku 1890 a [[9. júl]]a [[1914]] bola sprevádzkovaná [[Železničná trať Čadca – Makov|železničná trať do Makova]].<ref name=historiamesta/>

Veľmi tragické pre mesto bolo obdobie [[Prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]], v ktorej padlo okolo 500 obyvateľov a epidémia škvrnitého týfu si následne vyžiadala ďalších 450 obetí. Pred [[Druhá svetová vojna|II. svetovou vojnou]] mala Turzovka už 11 030 ľudí v 1634 domoch, v roku [[1954]] to bolo už 14 000 obyvateľov. V tomto roku sa osamostatnila [[Korňa]], [[Klokočov (okres Čadca)|Klokočov]] a [[Dlhá nad Kysucou]], čím výrazne poklesol počet jej obyvateľov. V roku [[1950]] tu bolo zriadené JRD a v roku 1964 Štátny majetok. Mestské práva boli Turzovke obnovené [[10. december|10. decembra]] [[1967]] a štatút mesta jej bol priznaný od [[1. január]]a [[1968]]. Dovtedy patrila s Petržalkou medzi najväčšie dediny v Československu.<ref name=historiamesta/>

V roku 2015 vzniklo [[Mestské múzeum Karola Točíka v Turzovke|Mestské múzeum Karola Točíka]]. V Turzovke pôsobia aj dve občianske združenia: ''Spolok priateľov Turzovky'' a ''Terra Kisucensis''.