Infekčná endokarditída: Rozdiel medzi revíziami

'''Infekčná  endokarditída''' (IE, tiež bakteriálna [[endokarditída]], lat. endocarditis lenta) je mikrobiálna infekcia kardiovaskulárnych štruktúr (napríklad natívnych chlopní, [[Endokard|endokardu]] komory alebo predsiene) zahŕňajúcich endarteritídu veľkých intratorakálnych ciev. Včasnou charakteristickou léziou IE je útvar, nasadajúci na postihnutú štruktúru [[Srdce (orgán)|srdca]] - vegetácia rôznej veľkosti, obsahujúca trombocyty, erytrocyty, fibrín, zápalové bunky a mikroorganizmy. Zmeny, ktoré možno vidieť aj pri [[Echokardiografia|echokardiografickom]] vyšetrení, sú okrem vegetácii deštrukcia chlopne, ulcerácia alebo tvorba abscesu.

Sterilné mikrotromby na poškodenom endokarde, napríklad na línii uzáveru [[Srdce (orgán)|chlopne]], sa považujú za primárne miesta bakteriálnej [[Adhézia (fyzika)|adhézie]]. Oslabené obranné mechanizmy hostiteľa zohrávajú doplnkovú úlohu. Okrem poškodenia endokardu je podmienkou vzniku prítomnosť [[Baktérie|baktérii]] v krvi (bakteriémia), ktorých zdrojom môže byť miestna infekcia (hnisavé ložisko), operačná rana, alebo aj nesterilná vnútrožilná injekcia (typicky pri vnútrožilovej aplikácii drog).  

Oproti starším klasifikáciám, ktoré rozlišujú akútnu, subakútnu a chronickú IE, súčasná klasifikácia posudzuje aktivitu ochorenia a recidívy, diagnostický stav, patogenézu, lokalizáciu a mikrobiologickú stránku. Dôležitý je druh vyvolávajúceho organizmu, podstatné je rozdelenie na endokarditídy natívnej (vlastnej pacientovej) chlopne (NVE - native valve endoakrditisendocarditis), chlopňovej protézy (PVE  - prosthetic valve endocarditis) - skorej do 1 roka a neskorej a IE postihujúcej narkomanov. Najčastejšie postihnuté chlopne sú aortálna a mitrálna, u narkomanov chlopne pravého srdca. O prognóze veľa napovie, či je IE získaná v komunite alebo z zdravotníckom zariadení - nozokomiálna a či nejde o relaps - znovuvzplanutie alebo recidívu - opakovanie ochorenia

Príznaky infekčnej endokarditídy nie sú špecifické pre toto ochorenie. Pravidelne býva [[horúčka]], únava, slabosť a malátnosť, strata hmotnosti. Vyskytujú sa bolesti svalov a kĺbov, kašeľ, dýchavičnosť, ťažkosti s trávením. Ďalšie príznaky už súvisia s komplikáciami ochorenia, väčšinou septickej [[Embólia|embolizácie]] - odplavením uvoľnených úlomkov z vegetácii na rôzne miesta v organizme. Odplavené do mozgových artérii môžu spôsobiť [[Cievna mozgová príhoda|náhlu cievnu mozgovú príhodu]], poškodiť obličky a iné orgány. Je možné ich aj vidieť ako tzv. Oslerove uzlíkyuzly v koži.

Definitívna diagnóza sa stanovuje podľa výsledku [[Mikrobiológia|mikrobiologického]] vyšetrenia [[Krv|krvi]] - hemokultivácie a nálezu pri [[Echokardiografia|echokardiografickom]] vyšetrení. Treba odobrať niekoľko vzoriek krvi na hemokultiváciu za deň pred nasadením antibiotickej liečby (alebo, ak bola nasadená, po jej prerušení), z osobitných vpichov (nie zo zavedenej kanyly) pri prísnom zachovaní sterility. Výsledok kultivačného vyšetrenia je smerodajný, ak sa vo väčšine vzoriek vykultivuje rovnaký mikroorganizmus. Alternatívou sú modernejšie postupy, napr. [[polymerázová reťazová reakcia]] (PCR). Pri echokardiografickom vyšetrení sa zisťujú vegetácie, poškodenie chlopní a ich závesného aparátu, abscesy, poškodenie alebo porucha funkcie chlopňovej protézy. Ak zobrazenie pri TTE (transthorakálnom echokardiografickom) vyšetrení nie je dostatočne kvalitné, treba vykonať vyšetrenie sondou, zavedenou cez pažerák (transezofageálna echokardiografia, TEE). Pozitívny nález pri echokardiografickom vyšetrení a preukázaná prítomnosť infekčného agens v krvi sú hlavné kritéria pre stanovenie istej diagnózy infekčnej endokarditídy a poskytujú najlepšiu oporu pre vedenie jej liečby. Ináč treba zvážiť iné príznaky - vedľajšie kritéria, uvážiť pravdepodobnosť IE, ďalšie alternatívne diagnózy, celkový stav pacienta a podľa toho sa rozhodnúť o ďalšom liečebnom postupe. Podkladom pre diagnostiku sú laboratórne vyšetrenia stupňa zápalovej aktivity (najmä CRP - [[C-reaktívny proteín]], [[prokalcitonín]]), krvný obraz, biochemické vyšetrenia, ale aj príznaky septickej embolizácie z vegetácii.  

Vyplývajúce  z vlastného ochorenia: hlavne  dôsledky septickej embolizácie, aďalej poruchy[[Chlopňová funkciechyba|chlopňové chlopníchyby]], [[srdcové zlyhanie]], ďalej [[Arytmia|arytmie]], [[sepsa]], zlyhanie orgánov - najčastejšie [[Oblička|obličiek]], ale aj dýchania. Môžu sa vyskytnúť aj komplikácie antibiotickej aj chirurgickej liečby.

Aj napriek primeranej liečbe dosahuje úmrtnosť pacientov s bakteriálnou endokarditídou desiatky percent. Podstatne závisí od včasnej diagnózy, vyvolávajúceho mikroorganizmu, celkového stavu a veku pacienta, a od prítomnosti komplikácii.