Kyslý dážď: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 95.105.250.200 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA Značka: rollback |
fafa |
||
Riadok 27:
Ako prvý sa zaoberal kyslými dažďami škótsky chemik [[Robert Angus Smith]]<ref name="EPAAcid" /> v roku 1852, niekedy je označovaný aj ako „Otec kyslých dažďov“.
Počiatkom 19. storočia, vynálezca
| priezvisko =
| meno =
Riadok 59:
Najdôležitejším plynom ktorý prispieva k tvorbe kyselín je [[oxid siričitý]]. Následkom sprísňujúcej sa kontroly emisií zlúčenín síry sa zvyšuje význam emisií [[oxidy dusíka|oxidov dusíka]], ktoré oxidujú a menia sa na [[kyselina dusičná|kyselinu dusičnú]]. Ročne pochádza 70 Tg(S) vo forme SO<sub>2</sub> zo spaľovania fosílnych palív a pohonných látok, 2,82 Tg(S) z [[lesný požiar|lesných požiarov]] a 7 – 8 Tg(S) zo [[sopka|sopečnej činnosti]]<ref>Berresheim et al, 1995</ref>.
=== Prírodné emisie zjec kára ===
Základné [[prírodný jav|prírodné javy]], ktoré prispievajú k emisii kyselinotvorných plynov do [[atmosféra|atmosféry]] sú emisie zo [[sopka|sopiek]] a z [[biológia|biologických]] procesov v [[pôda|pôde]], v [[močiar]]och a v [[oceán]]och. Najvýznamnejší biologický zdroj zlúčenín obsahujúcich síru je [[dimetylsulfid]].
|