Verzia z 13:33, 9. máj 2018 upraviť Pe3kZA (diskusia \| príspevky) Správcovia 82 583 editací d Verzia používateľa 95.105.250.200 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA Značka: rollback ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:22, 16. máj 2018 upraviť vrátiť 88.212.26.38 (diskusia) fafa Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 27: Ako prvý sa zaoberal kyslými dažďami škótsky chemik [[Robert Angus Smith]]<ref name="EPAAcid" /> v roku 1852, niekedy je označovaný aj ako „Otec kyslých dažďov“. Počiatkom 19. storočia, vynálezca ~~menom~~m enom Janakan objavil chemickú podstatu kyslého dažďa (UofT Acid Rain Catalogue, 1997). Zistil, že kyslý dážď sa dá definovať ako akýkoľvek výskyt [[zrážky\|zrážok]] s neobvykle nízkou hodnotou [[pH]] (Brimblecombe, 1996). Pri typickej koncentrácii CO<sub>2</sub> vo vzduchu sa oxid uhličitý rozpúšťa vo vode za vzniku slabej [[kyselina uhličitá\|kyseliny uhličitej]], s hodnotou pH približne 5,6 (Seinfeld and Pandis, 1998). Preto sa kyslý dážď niekedy definuje hodnotou pH < 5,6 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = Riadok 59: Najdôležitejším plynom ktorý prispieva k tvorbe kyselín je [[oxid siričitý]]. Následkom sprísňujúcej sa kontroly emisií zlúčenín síry sa zvyšuje význam emisií [[oxidy dusíka\|oxidov dusíka]], ktoré oxidujú a menia sa na [[kyselina dusičná\|kyselinu dusičnú]]. Ročne pochádza 70 Tg(S) vo forme SO<sub>2</sub> zo spaľovania fosílnych palív a pohonných látok, 2,82 Tg(S) z [[lesný požiar\|lesných požiarov]] a 7 – 8 Tg(S) zo [[sopka\|sopečnej činnosti]]<ref>Berresheim et al, 1995</ref>. === Prírodné emisie zjec kára === Základné [[prírodný jav\|prírodné javy]], ktoré prispievajú k emisii kyselinotvorných plynov do [[atmosféra\|atmosféry]] sú emisie zo [[sopka\|sopiek]] a z [[biológia\|biologických]] procesov v [[pôda\|pôde]], v [[močiar]]och a v [[oceán]]och. Najvýznamnejší biologický zdroj zlúčenín obsahujúcich síru je [[dimetylsulfid]].

Kyslý dážď: Rozdiel medzi revíziami