Verzia z 17:18, 19. máj 2018 upraviť 89.173.33.215 (diskusia) Bez shrnutí editace Značky: možný vandalizmus bez zdroja odstránenie infoboxu odstránenie referencie vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:24, 19. máj 2018 upraviť vrátiť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 807 editací d Revízia 6672755 používateľa 89.173.33.215 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Geobox \| River ~~'''''Po prúde Amazonky'''''~~ <!-- * Heading * --> \| name = Amazonka \| other_name = {{V jazyku\|spa\|Río Amazonas}} \| other_name1 = {{V jazyku\|por\|Rio Amazonas}} \| category = rieka <!-- * Image * --> \| image = Amazon 57.53278W 2.71207S.jpg \| image_caption = Rieka Amazonka pretekajúca cez [[amazonský prales]] <!-- * Name * --> \| etymology = \| nickname = <!-- * Country etc. * --> \| country = Brazília \| country1 = Peru \| country2 = Ekvádor \| country3 = Kolumbia \| country4 = Bolívia \| country_flag = 1 \| state = \| region = Južná Amerika \| district = \| commune = \| municipality = \| city = Iquitos \| city1 = Manaus \| city2 = Belém <!-- * Family * --> \| parent = \| tributary_left = [[Marañón (rieka)\|Marañón]] \| tributary_left1 = Japurá \| tributary_left2 = [[Negro (Amazonka)\|Rio Negro]] \| tributary_left3 = Apurímac \| tributary_right = [[Ucayali (rieka)\|Ucayali]] \| tributary_right1 = Purus \| tributary_right2 = [[Madeira (rieka)\|Madeira]] \| tributary_right3 = Xingú \| tributary_right4 = Tocantins \| tributary_right5 = Tapajós \| landmark = <!-- * Locations * --> \| source = Andy \| source_type = Prameň \| source_location = Nevado Mismi \| source_region = [[Arequipa (región)\|Arequipa]] \| source_country = Peru \| source_elevation = 5170 \| source_lat_d = 15 \| source_lat_m = 31 \| source_lat_s = 5 \| source_lat_NS = J \| source_long_d = 71 \| source_long_m = 45 \| source_long_s = 55 \| source_long_EW = Z \| source1 = \| source1_location = \| source1_region = \| mouth = Atlantický oceán \| mouth_location = \| mouth_elevation = 0 \| mouth_lat_d = 0 \| mouth_lat_m = 10 \| mouth_lat_s = 0 \| mouth_lat_NS = J \| mouth_long_d = 49 \| mouth_long_m = 0 \| mouth_long_s = 0 \| mouth_long_EW = Z <!-- * Dimensions * --> \| length = 6992 <ref name=fao>{{cite web\|url=http://www.britannica.com/place/Amazon-River\|title=Amazon River\|work=Encyclopædia Britannica (anglicky)}}</ref> \| width = \| depth = \| watershed = 6144727 \| watershed_note = <ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| priezvisko = \| meno = World Resources Institute \| odkaz na autora = \| titul = Watersheds of the World: South America - Amazon Watershed \| url = http://earthtrends.wri.org/maps_spatial/maps_detail_static.php?map_select=410&theme=2 \| dátum vydania = 2007 \| dátum aktualizácie = \| dátum prístupu = \| vydavateľ = \| miesto = \| jazyk = anglicky }}</ref> \| discharge = 219000 \| discharge_location = \| discharge_max = \| discharge_min = <!-- * Free fields * --> \| free = <!-- * Maps * --> \| map = Amazonrivermap.svg \| map_background = \| map_caption = Rieka Amazonak vyznačená na mape spolu s jej prítokmi \| map_locator = <!-- * Websites * --> \| commons = Amazon River \| statistics = \| website = <!-- * Footnotes * --> \| footnotes = }} '''Amazonka''' (- slov. normovaný názov)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu * Amazonka je najširšia, najširšia a najmohutnejšia rieka sveta \| titul = Zoznam exoným \| url = http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ExonymA.pdf \| dátum vydania = \| dátum aktualizácie = 1.6.2011 \| dátum prístupu = 20.1.2017 \| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky]] \| miesto = Bratislava }}</ref> alebo '''Amazon'''<ref>Amazon. In: ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka]]'', 2006. [http://slovnik.juls.savba.sk/?w=amazon&s=exact&c=78f1&d=sssj&d=sssj2&ie=utf-8&oe=utf-8# dostupné online]</ref> ({{V jazyku\|spa\|Río Amazonas}}, {{V jazyku\|por\|Rio Amazonas}}) je rieka v [[Južná Amerika\|Južnej Amerike]], ktorá má najväčší celkový tok zo všetkých riek; preteká ňou samotnou viac vody, ako cez rieky [[Mississippi (rieka)\|Mississippi]], [[Níl]] a [[Jang-c’-ťiang]] spolu. Je bez pochýb ''najmohutnejšia''. Cez Amazonku nie je postavený žiadny most.<ref>"Amazon (river)," Microsoft® Encarta® Online Encyclopedia 2007. http://encarta.msn.com © 1997-2007 Microsoft Corporation. All Rights Reserved.</ref> Dôvodom nie je jej šírka, ale to, že rieka preteká hlavne dažďovým pralesom a riedko zaľudnenou oblasťou. ~~· Preteká cez ňu viac vody než cez [[Mississippi (rieka)\|Mississippi]], [[Níl]] a [[Jang-c’-ťiang]] spolu.~~ ~~· Jej dĺžka je približne 6992 km.~~ ~~· Jej šírka je 10 km~~ ~~'''''Jej tok'''''~~ ==== Rieka Amazonka preteká prevažne cez prales naprieč celou Južnou Amerikou zo západu na východ ústi do Atlantického oceánu. Cez rieku Amazonka není postavený žiadny most. Amazonka je veľmi široká ale ani nepreteká cez nijakú zaľudnenú časť. Amazonka vzniká zliatím peruánskych '''riek Ucayali a Maraňon''', ktoré majú v momente svojho stretnutia za sebou už hodný kus vlastnej cesty z Ánd. Spoločne ďalej putujú pod menom Amazonka a na ceste sa stretnú s viac ako dvestovkou veľkých riek a 15 000 menších riečok, ktoré pohltia. Takto napojená Amazonka zahŕňa asi '''1/5 všetkej sladkej vody na Zemi'''. Preteká najväčšou nížinou na svete, pomenovanou po nej samej – Amazonskou nížinou. Jej '''trasa je dlhá vyše 6992 km''' a nachádza sa v priestore medzi Andami a Atlantikom a medzi Guayanskou a Brazílskou vysočinou. Amazonka tečie rovníkovým pásmom, ktoré je bohaté na zrážky a v období dažďov jej hladina stúpne aj o 20 m. ==== ~~==== '''''Fauna a Flóra''''' ====~~ ==== V Amazonke žije množstvo zaujímavých živočíchov(napr. sladko vodný Delfín (Inia)). Najväčšia ryba žije v Amazonke volá sa '''Arapaima Gigas. Dosahuje dĺžky 4 m. V Amazonke tiež rastie najväčšie lekno Viktoria Kráľovská. Amazonka tvorí 1/3 celosvetové sladkovodnej fauny(2000 druhov). Žije tu tiež známa ryba Piraňa ale môžeme tu naraziť tiež na úhorov, rôzne hady, krokodílí a Raje.''' ==== ~~Prírodný úkaz nazývaný „pororoca“~~ Vždy vo februári a marci sa obyvatelia povodia Amazonky majú dôvod obávať. Prírodný úkaz nazývaný „pororoca“ (portugalčina a pôvodné jazyky) alebo „macareo“ (španielčina) sa totiž ženie hore riekou. Slané morské vody sa v obrovskej delte Amazonky, na severe Brazílie, tlačia čím ďalej tým viac '''do vnútrozemia.''' Vznik takéhoto silného prírodného fenoménu je podmienený viacerými faktormi. Delta rieky musí byť dosť široká, musí ústiť priamo do oceánu, v danom období musí byť dosť silný príliv, Mesiac musí byť v správnej pozícii voči Zemi a iné. Keď sa všetky spoja vzniknú ideálne podmienky na to, aby sa morské vlny „pobili“ s tými riečnymi. Vytvoria tak silný tlak, ktorý ženie morskú vodu hore riekou. Vĺn je zvyčajne viac a nasledujú hneď za sebou. Nebezpečné sú hlavne tým, že so sebou môžu vliecť aj predmety, ktoré ohrozujú životy, ako napríklad kmene stromov.Na rieke Amazonke má pororoca výšku približne 4 metre, no môže sa tiahnuť až desiatky kilometrov. Niekedy ju aj 800 kilometrov hore prúdom stále cítiť. Jasne tu vidno silu prírody. Keďže sa jedná o pravidelný fenomén obyvatelia povodia sú naň zvyčajne pripravení. Domorodé kmene si už stáročia stavali svoje obydlia na drevených koloch vysoko nad hladinou. Prílivové vlny tak na nich nedosiahli. Taktiež v školách sa už malé deti učia o tom, ako sa pred vlnou ochrániť, len v prípade, že by sa niečo stalo. Nepriaznivá je pororoca len pre pôdohospodárov, ktorí nemusia vždy zasiať na správne miesto a tak môžu vinou vlny prísť o úrodu. Slovo pororoca môže mať viacero zdrojov. Niektorí vravia, že ho priniesli moreplavci z Ázie, ale viac pravdepodobnou je verzia, že je odvodené, alebo poskladané z domorodých slov. Pororoca by mohlo znamenať „veľký rev,“ ale aj „ničenie všetkého“ alebo „strhávanie domov.“ Všetky verzie majú svoje opodstatnenie. Známa je totiž ako fenomén sprevádzaný veľkým hlukom, ktorý vďaka nízkej frekvencii počuť do veľkej diaľky. Dokonca sa dá jej príchod aj odhadnúť, zvuk sa totiž ozýva už pol hodinu pred príchodom samotnej vlny. ~~==== Amazonské Benátky ====~~ ==== Na návštevníka z Európy snáď najviac zapôsobí Belén. Táto najchudobnejšia, najľudnatejšia časť mesta Iquitos má jedinečnú atmosféru, ktorú by ste inde ťažko hľadali. V januári má Amazonka najvyšší stav vody a z jedného brehu na druhý to býva cez šesť kilometrov. To, čo sa nám možno javí ako úžasná exotika, je však pre trvalé živobytie podľa európskych merítok ťažko predstaviteľné. Voda hrá rozhodujúcu úlohu v živote tunajších domorodcov. Ľudia ju využívajú ku všetkým základným potrebám, a tak pri jednom domčeku vidíte ženu naberať vodu do hrncov, aby rodine uvarila obed a o kúsok ďalej malé dieťa v drepe do tej istej vody robí svoju potrebu. Inde perie starena bielizeň, malý chlapček odvedľa si zrovna čistí zuby a okolo idúci čln s motorom vypúšťa do vody spálený olej. Práčky, sporáky, umývadlá ani splachovacie záchody Beléňania nemajú. Aj tak, zdá sa, vedú pokojný život obveseľovaní rytmickou hudbou samby, ktorá sa tu odvšadiaľ ozýva. Hoci tu nikto z nich nemá na ružiach ustlané, sotva by ste niekoho prehovorili, aby odtiaľ odišiel. ==== Život dnešných dedín na veľkej rieke ovplyvňuje pravidelná lodná doprava. Umožňuje drobné obchodovanie a domorodci cestujú so svojím tovarom na trhy do miest aj niekoľko dní. Každá zastávka je pre dedinčanov veľkou udalosťou a predovšetkým príležitosťou na zárobok. Hlasné trúbenie už zďaleka upozorňuje, kedy sa loď blíži. Všetci vybiehajú zo svojich chatrčí, popadnú všetko, čo by cestujúcim mohlo prísť na chuť, a bežia do prístavu. Nastáva zmätok a tlačenica. Zo strechy lode však táto pestrofarebná mozaika vytvára neopakovateľné ornamenty. Loď už sa odráža, keď posledný predajcovia opúšťajú palubu skokom na breh. Skrátka, chcú možnosť zarobiť si napríklad len pár drobných využiť do posledného okamihu. Na každej lodi býva obchodník, ktorý od dedinčanov na oboch brehoch rieky vykupuje banány, agua, melóny a ďalšie plody. Doba, po akú loď pri brehu zotrvá, je priamo úmerná dĺžke zjednávania. Dedinčania sú si však veľmi dobre vedomí toho, že obchodník pre nich predstavuje jedinú možnosť zárobku. Konkurencia je totiž veľká, lebo podobných dedín s plantážami je nespočetne. Pokiaľ by tovar dnes nepredali, v tropickej horúčave bolo by do ďalšieho dňa zhnilo, a tak vždy nakoniec ustúpia. Lepšie menej ako nič. Popri týchto plechových veľkých lodí, dlabaných kanoe alebo tzv. rodinných lodičiek – dlhých desať, dvanásť metrov, so strieškou z palmového lístia a sedátkami, sú neodmysliteľnou súčasťou života na rieke plte. Tradičným spôsobom sú tak prepravované kmene stromov na spracovanie v mestách či väčších dedinách. V tropických dažďových pralesoch rastie v priemere na každom hektári plochy sto rôznych druhov drevín. Tu ich však napočítate až tristo. Však práve Peru patrí medzi dvanásť krajín s vôbec najväčšou druhovou rozmanitosťou na svete – tzv. megabiodiverzitou. Podnikavejší obchodníci pristavia na pltiach jednoduchú nadstavbu a okrem dreva dopravujú ešte ovocie. Je nad slnko jasnejšie, že tento spôsob obchodovania je trochu zdĺhavý a vyžaduje oveľa viac času a trpezlivosti. Keďže sa plte pohybujú iba rýchlosťou prúdu, neurazí za hodinu spravidla viac ako päť kilometrov. Vzhľadom k mentalite Latinoameričanov však nie je tento fakt žiadnou príťažou. ~~==== Amazonský prales ====~~ Amazóniu pokrýva najrozsiahlejší tropický dažďový les na Zemi, ktorý je veľmi pestrým spoločenstvom stromov, krov, paliem, epifytov a bylín s najväčšou biologickou rozmanitosťou druhov. Vyskytuje sa tu napríklad vyše 4000 druhov stromov, 120 000 druhov kvitnúcich rastlín a okolo 16000 druhov vtákov. V Amazonke a jej prítokoch žije nielen 3300 druhov rýb, ale aj vody obývajú aj kajmany, vodné korytnačky a rieke prispôsobené cicavce – sladkovodné delfíny, lamantíny a riečne vydry. Charakteristickými zástupcami cicavcov dažďového lesa sú opice malpy, tapíre, pásavce, jaguáre, divé svine pekari, veľké hlodavce kapybary a medvede okuliarnaté. Dažďový les je miestom stáleho boja o svetlo, a preto je preň typické poschodovité usporiadanie. Byliny dorastajú do metrovej výšky, do päťmetrovej zasahujú kry spolu so stromovitými papraďami. Dolne stromové poschodie s úzkymi korunami dosahuje výšku 10 až 20 metrov. Vo výškach 30 až 40 metrov vytvára stredné poschodie súvislú strechu dažďového lesa, na ktorú vyčnievajú len jednotlivé stromy, charakteristické svojimi doskovými koreňmi a korunami vypínajúcimi sa do výšok 60 až 70 metrov. Ešte na začiatku 20. storočia zaberal amazonský dažďový les okolo 5000 000 štvorcových kilometrov. V polovici 70. rokov sa tu začalo masívne odlešňovanie a už bolo vyrúbaných asi 10 percent jeho pôvodnej plochy. Začiatky splavných úsekov na prítokoch Amazonky spojila vyše 5600 kilometrov dlhá diaľnica Transamazonica a za ňou nasledujú ďalšie trasy: Belém – Brazília, Santarém – Cuiabá, Mánaus – Pôrto Velho. Pozdĺž diaľnice sa rozširuje orná pôda na pestovanie kukurice, cukrovej trstiny, kakaa, juty, manioku. Zvyšuje sa aj osídlenie Amazónie. Dnes tu žije asi 10 miliónov obyvateľov z toho polovica vo veľkých mestách. Indiánske obyvateľstvo však postupne mizne. Začiatkom 20. storočia sa jeho počet odhadoval asi na 1 milión, dnes tu zostáva približne 135 000 Indiánov. == Najdlhšie rieky v sústave Amazon == # 6992 km – Amazonka, [[Južná Amerika]] # {{km\|3239\|m}} – [[Madeira (rieka)\|Madeira]], [[Bolívia]] / [[Brazília]]

Amazonka (rieka): Rozdiel medzi revíziami