Andrej Čambál: Rozdiel medzi revíziami

Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Z tohto obdobia sú známe 8-dňové misie pri príležitosti výročia slzenia milostivého obrazu Panny Márie trnavskej, kde bol spolu s pátrami Silvestrom, Riesom a Ottom (z Viedne) kazateľom. Taktiež v tomto období začína pôsobiť ako redaktor časopisu ''Posol'' a venovať sa misijnej činnosti. Od roku [[1910]] pôsobí ako kazateľ a v roku [[1911]] je mu zverená zodpovednosť za slovenskú pastoráciu v Trnave. Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] mu bola zverená pastorácia v nemocnici, do ktorej privážali zranených z bojísk. Od roku [[1917]] bol osvedčeným moderátorom kňazských rekolekcií a vyznačoval sa aj ako vynikajúci exercitátor pre kňazov. Po roku [[1918]] vyučoval na arcibiskupskom gymnáziu v Trnave. V rokoch [[1919]] – [[1927]] vykonával spolu s ďalšími tromi spolubratmi misie na Orave a Liptove. V rokoch [[1922]] – [[1926]] pôsobil v [[Ružomberok|Ružomberku]]. V roku [[1927]] sa vrátil znovu do Trnavy. Bol hlavným organizátorom procesie na sviatok Božského Srdca Ježišovho a bol veľkým šíriteľom úcty k Božskému Srdcu Ježišovmu. Taktiež bol veľkým ctiteľom Panny Márie.
Zomrel 1312. apríla 1934 v Trnave na [[Tuberkulóza|tuberkulózu]] hrdla. Ako uvádza dobová tlač, na jeho pohrebe 15. apríla sa zúčastnilo asi 15 000 ľudí. Pochovaný bol v Trnave, pôvodne na starom cintoríne pri Kalvárii a po zrušení tohto cintorína boli jeho ostatky prenesené v roku [[1978]] do spoločného hrobu jezuitov na cintorín na Kamennej ceste.
 
==Referencie==
Anonymný používateľ