Tamara de Lempicka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
chybný údaj bez zdroja
Riadok 41:
Dostala príležitosť vystavovať v ''Salon des independents'', ''Salon d'automne'' a ''Salon des moins de trente ans''.
 
Prelom v jej kariére nastal v roku [[1925]] na [[Exposition internationale des arts décoratifs et industriels modernes]] (doslova ''Medzinárodná výstava modernej umeleckopriemyselnej výroby''). Z názvu výstavy bol neskôr odvodený pojem [[Art deco]]. V tom istom roku vystavovala v [[Chybný údaj bez zdroja|Taliansku]]. Pre túto výstavu namaľovala 28 prác za šesť mesiacov.
 
V roku [[1927 Lempicka]] vyhrala jejsvoju prvú veľkú cenu, prvé miesto na Exposition Internationale des Beaux Arts in Bordeaux. V roku 1928 sa rozviedla s Tadeuszom Lempickim. V tom istom roku sa zoznámila so zberateľom umenia a bývalým rakúsko-uhorským šľachticom Raoulom Kuffnerom a stala sa jeho milenkou. V roku 1929 Lempicka namaľovala jeden zo svojich najznámejších obrazov. Autoportrét (Tamara v zelenom Bugatti) ako obálku pre nemecký módny časopis Die Dame. Na autoportréte je znázornená šoférujúc pretekárske [[Bugatti]], pričom má na sebe koženú prilbu a rukavice. V medzivojnovom období maľovala množstvo portrétov významných a bohatých ľudí vrátane umelcov, podnikateľov, vedcov a šľachticov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Schildorn|meno=Bachinger - Com Satz Multimedia - 4920|titul=Tamara de Lempicka. Biography.|url=http://www.delempicka.org/tamaras-life/biography.html|dátum prístupu=2018-03-24|vydavateľ=www.delempicka.org}}</ref> Častým motívom boli taktiež lesbické výjavy. Bola známou pre svoj nespútaný spoločenský život.
 
V roku [[1933]] prvý krát vycestovala do [[USA]] aby maľovala portrét snúbenice amerického podnikateľa Rufusa T. Busha a zorganizovala výstavu v Carnegie Institute v [[Pittsburgh]]u. Výstava mala úspech ale o peniaze prišla v dôsledku veľkej hospodárskej krízy. Vrchol Lempickej kariéry bol počas 30. rokov. Maľovala napríklad portrét španielskeho kráľa [[Alfonz XIII.|Alfonza XIII]] a gréckej kráľovnej Elizabeth. Múzea začali zhromažďovať jej práce. Napriek hospodárskej kríze dostávala zákazky a vystavovala na viacerých miestach v [[Paríž]]i. Po smrti manželky baróna Kuffnera sa s nim zosobášila v roku [[1934]] v [[Zurich]]u.
 
=== Odchod do USA ===