'''Protónové číslo''' alebo staršie '''atómové číslo'''<ref>atómové číslo. In Bína, Jaroslav (ed.). ''Malá encyklopédie chémie''. Bratislava : [[Vydavateľstvo Obzor]], 1980, s. 124.</ref> je poradové číslo [[Chemický prvok|chemického prvku]] v [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľke]], ktoré vyjadruje počet [[protón]]ov (t. j. množstvo kladných nábojov) v jadre [[atóm]]u. Súčasne sa rovná počtu [[elektrón]]ov v obale neutrálneho atómu. Protónové číslo označované písmenom '''''Z'''''.<ref>protonové číslo. In Bína, Jaroslav (ed.). ''Malá encyklopédie chémie''. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1980, s. 565-566.</ref>
'''Protónové číslo''', nazývané tiež '''atómové číslo''' udáva počet [[protón]]ov v [[atóm|atómovom jadre]]. Je označované písmenom '''''Z'''''. Keďže protóny majú kladný náboj, počet [[elektrón]]ov v [[atóm|obale atómu]] je zhodný s protónovým číslom, ak je atóm elektroneutrálny. Protónové číslo charakterizuje jednotlivý prvok.
Protónové číslo určuje poradie prvku v periodickej tabuľke prvkov asa zapisuje sa vľavo dole pred značku prvku, napríklad <sub>92</sub>U ([[uránUrán (prvok)|urán]] s 92 protónmi).
Pôvodne protónové číslo označovalo hlavne polohu prvku v periodickej tabuľke. Ak by sa tabuľka zoradila podľa atómovej hmotnosti prvkov, niektoré prvky by sa dostali na zlé miesto (napríklad [[jód]] a [[telúr]] by v tejto tabuľke mali prehodené miesta). Čísla, ktoré udávajú poradie zodpovedajúce chemickým vlastnostiam, sú práve protónové čísla.
V roku [[1913]] [[Henry Moseley]] objavil závislosť umiestnenia prvku v [[periodická tabuľka| periodickej tabuľke]] na jeho [[röntgen]]ovo-[[difrakciaDifrakcia|difrakčnom]] spektre. Neskôr sa zistilo, že atómové číslo závisí na elektrickom náboji jadra (počte protónov). A práve tento náboj určuje chemické vlastnosti prvkov.
S atómovým číslom súvisí [[hmotnostné číslo]] ([[nukleónové číslo]]), ktoré udáva celkový počet [[protón]]ovprotónov a [[neutrón]]ov neutrónov v atómovom jadre. [[Hmotnostné číslo]] určuje konktrétny [[izotop]].
