Balet: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: možný vandalizmus vizuálny editor |
d Verzia používateľa 90.64.80.149 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Tegel Značka: rollback |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Dq1.jpg|thumb|Balet Don Quixote]]
== wdasdsadsaVývoj baletu ==▼
'''Balet''' je umelecký útvar, zjednocujúci [[hudba|hudbu]], [[libreto]], [[Choreografia (kompozícia pohybu)|choreografiu]], [[scéna|scénu]] a [[kostým]]y. Balet môže byť samostatné dielo, alebo môže byť súčasťou [[opera|opery]], alebo [[opereta|operety]].
Samotný pojem „balleto“ použil po prvýkrát [[Domenico da Piacenza]] ([[1390]] – [[1470]]) v diele ''De Arte Saltandi et Choreas Ducendi'' pre svoje diela, namiesto pojmu „danza“ (tanec). Za prvé baletné dielo sa vo všeobecnosti považuje ''Ballet Comique de la Reine'' ([[1581]]), od [[Balthasar de Beaujoyeulx|Baltazarina de Beaujoyeulx]]. V tom istom roku publikoval [[Fabritio Caroso]] svoje ''Il Ballarino'', čo bol manuál baletnej techniky. Balet sa ďalej vyvíjal zo spoločenských [[tanec|tancov]] renesancie, v druhej polovici [[16. storočie|16. storočia]] jednak ako vložka talianskych opier, a jednak ako francúzsky [[ballet de cour]]. Títo predchodcovia baletu obsahovali tance, ktoré v boli doplnené špeciálnymi kostýmami a výzdobou.
Balet ako samostatná umelecká forma vznikol vo [[Francúzsko|Francúzsku]] počas vlády [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]] ([[1643]] – [[1715]]), ktorý bol veľkým prívržencom tanca. Keďže v tom čase dochádzalo k postupnému poklesu kvality tanečných štandardov, založil Ľudovít XIV. v roku [[1661]] [[Académie royale de danse]] (Kráľovskú akadémiuz tanca). Jeho dvorným hudobným skladateľom bol [[Jean-Baptiste Lully]], ktorý v tom istom roku zložil prvý tzv. comédie-ballet. Tato raná forma baletu obsahovala hru, kde tanec oddeľoval jednotlivé scény. Vďaka Lullymu došlo k rozdeleniu tanečnej akadémie na dve časti: opéra-ballet, a školu pre profesionálnych tanečníkov, ktorá bola spojená s [[Académie royale de musique]].
[[Súbor:Wiener Staatsoper Schwanensee Szene Akt4.jpg|thumb|[[Piotr Iľjič Čajkovskij]]: ''Labutie jazero'' – scéna z [[Wiener Staatsoper]]]]
V [[18. storočie|18. storočí]] došlo k popularizácii baletu, ktorá viedla k rozpracovaniu a vylepšeniu baletnej techniky. Balet sa postupne stával rovnoprávnou dramatickou formou. Na vývoj baletu malo veľký vplyv vydanie [[Lettres sur la danse et les balety]] ([[1760]]; [[Jean-Georges Noverre]]), vďaka ktorej došlo k úplnému presadeniu pantomímy ako aj k reforme pohybov, čo zlepšilo možnosti vyjadrovať príbeh.
V [[19. storočie|19. storočí]] záujem o balet čiastočne poklesol, keď v dôsledku veľkých spoločenských zmien stratil balet oporu v aristokratických kruhoch. Napriek tomu sa naďalej rozvíjal hlavne vo [[Francúzsko|Francúzsku]] a [[Rusko|Rusku]]. Svoj vrchol dosiahol ruský balet v dielach [[Piotr Iľjič Čajkovskij|P. I. Čajkovského]], hlavne v balete [[Labutie jazero]], ktorý sa považuje za akýsi vrchol čistoty a dokonalosti v balete. Hlavná ženská postava v Labuťom jazere je veľmi náročnou dvojúlohou a baletky ju právom považujú za vrchol ich kariéry.
Práve Ruská škola [[Sergej Pavlovič Ďagilev|Sergeja Pavloviča Ďagileva]] viedla k istej renesancii klasického baletu v [[20. storočie|20. storočí]], hlavne vďaka svojim vynikajúcim tanečníkom ako napr. Václav Fomič Nižinskij či Anna Pavlovna Pavlovová ale tiež umelcom z iných oblastí umenia, prispievajúcim k vysokej úrovni súboru (vývarník Léon Bakst, skladatelia [[Claude Debussy]] a [[Igor Fiodorovič Stravinskij]] či takí velikáni ako [[Pablo Picasso]] alebo [[Coco Chanel]]). Najznámejšie baletné diela zo začiatku 20. storočia sú ''Romeo a Júlia'' a ''Peter a Vlk'' od [[Sergej Sergejevič Prokofiev|S. Prokofieva]] ako aj ''Vták ohnivák'' od [[Igor Fiodorovič Stravinskij|I. Stravinského]] či [[Luskáčik (Čajkovskij)|Luskáčik]] od [[Piotr Iľjič Čajkovskij|P. I. Čajkovského]].
Zo súčasných veľkých baletných tanečníkov môžeme menovať Michaila Nikolajeviča Baryšnikova, Rudolfa Nurejeva či Nikolaja Tsiskaridzeho, zo žien je to napríklad Marina Semjonovová, Maja Michailovna Plisetská či Galina Uľanová.
Pre baletky je veľkým ocenením, ak sa z tzv. zboristky (radová členka baletného súboru) vypracuje na pozíciu sólistky, prípadne tzv. ''primabaleríny''. Vysneným vrcholom je zriedkavo udeľovaný titul ''Prima ballerina assoluta'', v mužskej verzii je to ''primer danseur noble''. Tento titul drží len niekoľko málo ľudí a udeľuje sa za výnimočné tanečné umenie a prínos.
== Druhy baletu ==
Najznámejším je zrejme klasický balet, ktorý sa zakladá na klasickej baletnej technike. Tá je daná predovšetkým vysokou náročnosťou vykonávaných pohybov, prevedenej technike a z toho vyplývajúcej estetickosti tanca.
Štylistická variabilita vyplýva najmä z regionálne odlišného pohľadu na detaily. Z najhlavnejších smerov môžeme menovať ruský, francúzsky, anglický alebo taliansky balet. Kým tradičná ruská baletná škola dáva dôraz na veľkú šírku a dynamiku v tanci, talianska sa vyznačuje tancom v nižších pozíciách ale s dôrazom na rýchlu a precíznu prácu nôh.
Rozdielne výrazové prostriedky sú dané aj odlišnosťou v tréningových metódach, pomenovaných podľa ich zakladateľov. Napriek odlišnostiam a variáciám je jadro baletnej techniky štandardizované po celom svete.
== Technika baletu ==
K typickému aspektu v baletnej technike patrí tzv. zarovnanie, keď je hlava, ramená a boky v jednej zvislej línii. Pri pohybe sa dodržujú presné uhly, línie a držanie tela, čoho výsledkom je jednak vysoká estetičnosť tanca, ale aj vizuálne zdanlivá ľahkosť pohybov. Dosahuje sa to náročným tréningom a prísnym dôrazom na dodržiavanie techniky a presného prevádzania jednotlivých pohybov. Presnosť a sústredenie je zároveň kriticky dôležité aj ako prevencia pred úrazmi, najmä pri vykonávaní náročných techník ako ''en pointe'' (tanec na špičkách). Akékoľvek zranenie môže znamenať (a často aj znamená) veľmi vážne následky, končiace nezriedka úplným vyradením tanečníka/čky z vrcholového baletu.
== Najvýznamnejší baletní skladatelia ==
| |||