Preťaženie (tiažové zrýchlenie): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo, replaced: - →  –  (2), 6-8 → 6 – 8 (3)
Riadok 7:
Odolnosť ľudského organizmu voči preťaženiu môže ovplyvniť aj dobrá fyzická kondícia, vhodná poloha [[kozmonaut]]a v lodi, dĺžka jeho predchádzajúceho pobytu v [[stav beztiaže|stave beztiaže]], rýchlosť narastania preťaženia, okolitá [[teplota]] a obsah [[kyslík]]a v kabíne lode. Pri stredne veľkom preťažení (niekoľko g) sa ľudské telo na preťaženie adaptuje a asi po 10 sekundách jeho odolnosť vzrastá.
 
Najlepšie človek znáša preťaženie v smere [[hruď]] – [[chrbát]], kde je schopný vydržať niekoľko desiatok [[sekunda|sekúnd]] 15 až 20 g. Najmenšiu odolnosť má človek proti preťaženiu pôsobiacemu v smere [[noha (v užšom zmysle)|nohy]] – [[hlava]] (tzv. ''negatívne preťaženie''), pretože nastáva poškodenie [[cieva|ciev]] v mozgu. Všeobecne platí, čím kratšie preťaženie pôsobí, tým väčšie hodnoty preťaženia je ľudský organizmus schopný znášať. Na krátky časový okamih trvajúci len 0,1 sekundy vydrží ľudské telo preťaženie až 83 g. Naopak pri dlhšom, rádovo tisíce sekúnd trvajúcom preťažení znesie ľudský organizmus len približne 2 g a aj to len v optimálnej polohe.
 
== Zdroje ==