Jozef Tiso: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 19 bajtov ,  pred 2 rokmi
d
→‎Kňaz: wikilink
(kat)
d (→‎Kňaz: wikilink)
V [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnici]], kam bol v roku [[1910]] poslaný ako kaplán, sa veľmi aktívne zapojil do činnosti gazdovského spolku, ktorého cieľom bolo hmotné a duchovné povznesenie miestneho ľudu <ref name="Letz">Letz, R. ''Vývin slovenského národného povedomia u Jozefa Tisu…'', str. 51.</ref>. Vďaka spolku mohli miestni obyvatelia nakupovať lacnejšie niektoré potraviny a odevy ako u miestneho [[Židia|Žida]], v ktorého rukách sa koncentroval takmer všetok obchod. Podobné sociálne aktivity vyvíjal aj na iných miestach svojho pôsobenia. Podľa [[Ivan Kamenec|Ivana Kamenca]] tu Tiso zrejme prvýkrát podľahol zjednodušenému pohľadu na slovensko-židovské vzťahy, čo nebol vo vtedajšom období ojedinelý jav ani medzi slovenskými vzdelancami a stretol sa aj s tzv. [[Židovská otázka|židovskou otázkou]] a prejavmi [[Antisemitizmus|antisemitizmu]] najmä v sociálno-ekonomickej a náboženskej rovine. <ref name="k" /> [[Milan Ďurica]] upozorňuje na spôsob, akým mladý Tiso v danom období reagoval na sociálne problémy – nevyzýval do boja a nevzbudzoval protižidovské nálady, ale snažil sa ukázať jednoduchým ľudom ako svojpomocne zlepšiť svoje postavenie <ref>Ďurica, M. ''Jozef Tiso, slovenský kňaz a štátnik. [Zv.] 1…'', str. 55.</ref>. V roku [[1910]] sa stal členom [[Katolícka ľudová strana|Katolíckej ľudovej strany]] (Néppárt), ktorým bol až do roku [[1918]]. Stranu dobová slovenská tlač považovala za maďarónsku a protislovenskú <ref>Potemra, M. ''Publicistická a verejná činnosť Jozefa Tisu pred rokom 1918'', str. 38.</ref>. Pôvodne bol členom tejto strany aj [[Andrej Hlinka]], ten ale v roku 1905 spoluzaložil [[Slovenská ľudová strana|Slovenskú ľudovú stranu]], ktorá zvádzala s [[Katolícka ľudová strana|Katolíckou ľudovou stranou]] politický boj.
 
V roku [[1911]] bol preložený do [[Rajec|Rajca]]. Tam sa venoval zlepšeniu sociálneho postavenia slovenských robotníkov a iných chudobných občanov. Aby zabránil ich ďalšiemu zbedačovaniu úžerou, založil v roku [[1912]] expozitúru [[Slovenská banka|Slovenskej banky]] v Rajci a stal sa prvým predsedom jej správy <ref name="Letz" />. To sa nepáčilo jeho nadriadenému farárovi [[Karol Baroš|Karolovi Barošovi]], ktorý tento počin nahlásil nitrianskemu biskupovi [[Viliam Batthyány de NémetujvárBaťán|Batthyánimu]]. Ten sa uspokojil s Tisovým vysvetlením jeho motívov <ref>Ďurica, M. ''Jozef Tiso, slovenský kňaz a štátnik. [Zv.] 1…'', str. 59.</ref>. Tiso sa ďalej venoval činnosti v miestnom katolíckom spolku mládeže (''Rajeczi katholikus ifjúsági kör''), kde však prednášal v slovenčine <ref name="Letz" />.
 
V roku [[1913]] sa stal kaplánom v [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]].Tam sa zapojil do práce miestnych vzdelávacích spolkov náboženského charakteru ''Katolícky kruh'' a ''Mládenecký spolok'' a vyučoval náboženstvo na tamojšej [[meštianska škola|meštianskej škole]]<ref name="Kamenec 23">Kamenec, I. ''Tragédia politika, kňaza a človeka…'', str. 23.</ref>. Kňazskú, pedagogickú a sociálnu prácu vykonával v slovenskom aj maďarskom jazyku. Vyučovaním náboženstva v slovenčine porušoval vládne nariadenie z roku [[1909]], podľa ktorého vyučovanie náboženstva na ľudových a meštianskych školách malo prebiehať výlučne v maďarčine <ref>Letz, R. ''Vývin slovenského národného povedomia u Jozefa Tisu…'', str. 52.</ref>. Spolupracoval s týždenníkom ''Kresťan'', ktorý bol slovenským orgánom [[Katolícka ľudová strana|Katolíckej ľudovej strany]] <ref>Potemra, M., ''Publicistická a verejná činnosť Jozefa Tisu pred rokom 1918'', str. 35.</ref>. V roku [[1914]] bol kvôli svojej činnosti v miestnych vzdelávacích spolkoch predvolaný hlavným slúžnym [[Zamaróczy|Zamaróczym]], pričom sa obhajoval, že miestni Slováci musia čítať slovenské časopisy a knihy, nakoľko po maďarsky nevedia. Krátko na to vypukla vojna a prerušila jeho kaplánsku činnosť.
12 465

úprav