Slovo (jazykoveda): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
d Verzia používateľa 188.123.102.208 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ Značka: rollback |
||
Riadok 3:
Lexikálny význam pomenúva (vychádzajúc zo [[Sémantický trojuholník|sémantického trojuholníka]]), osoby, zvieratá, veci, deje, činnosti, stavy a podobne. Ide vlastne o obsah slova.
Gramatický význam znamená, že pri slove sa dajú určiť [[Gramatická kategória|gramatické kategórie]] v závislosti od určeného slovného druhu. Ak sa dá určiť lexikálny aj gramatický význam slova ide o plnovýznamové slovo. Ak sa pri nejakom slove nedajú určiť iba gramatické kategórie ide o neplnovýznamové slovo. Takéto slovo vyjadruje možnosť vstúpiť do gramatických vzťahov pri jazykovej komunikácii.
Pri tvorbe akéhokoľvek textu ako jazykového komunikátu je dôležité uvedomiť si význam jednotlivých slov, aby vzniknuté texty dostatočne odrážali zámer autora s ktorým vstupoval ku tvorbe textu. Súčasne musia vzniknuté texty plniť určitú úlohu v jazykovej komunikácii.
== Delenie slov ==
Řádek 30 ⟶ 32:
* nespisovné, nespĺňajú kodifikačné normy (napr. grule, angrešt).
Nespisovné slová prichádzajú do [[slovná zásoba|slovnej zásoby]] z jednotlivých oblastí Slovenska – tzv. [[nárečové slová]] (napr. firangh, trotoar) a z jednotlivých sociálnych skupín – tzv. [[slang]], [[žargón]] (napr. kišasonka, vakácie), [[argot]] ( napr. čierny psychiater = obušok, spievať = priznať sa), profesionalizmy ( napr. vrchný = vrchný čašník, čierne = čierne pivo, hobľovačka, mláťačka).
Podľa pôvodu slov, miesta vzniku sa slová delia na:
| |||