Husitstvo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Hlucho (diskusia | príspevky)
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Súbor:Husitská korouhev.png|náhľad|Husitská zástava. Dnes nie je s istotou známe, akej farby boli husitské zástavy. V husitskej kronike Vavrinca z Březové sa uvádza, že husiti používali na vlajkách biely a červený kalich. Zmienka o zlatom kalichu na červenom poli (ako na obrázku) pocházdapochádza z Jenského kódexu, ten je však mladší z konca 15. storočia.]]
'''Husitstvo''' (iné názvy: '''husitizmus''', '''husitské hnutie''') bolo radikálne [[reformácia|reformné]] hnutie, hlásané majstrom [[Ján Hus|Jánom Husom]] a žiadajúce ďalekosiahlu reformu cirkvi súvisiace najmä s tzv. husitskou revolúciou v rokoch [[1415]]–[[1436]]. Moderné dejepisectvo o jeho význame vedie diskusie.
 
Jeho zakladateľ [[Ján Hus]] bol ovplyvnený anglickým teológom [[John Wicliff|Johnom Wicliffom]] a čiastočne aj hnutím [[valdénci|valdéncov]]. Za husitskej revolúcie existovali tri hlavné prúdy: radikálni [[táboriti]], centristickí [[orebiti]], po Žižkovej smrti nazývaní [[sirotkovia]], a umiernení pražaniaPražania.
 
== Kostnický koncil a počiatky husitstva ==
 
Zatknutie Jana Husa v [[Konstanz (mesto)|Kostnici]] (1414) vyvolalo v českých krajinách veľké napätie a [[Stav (spoločenská vrstva)|stavy]] volali po tom, aby cisár [[Žigmund Luxemburský]] Husa prepustil. Po Husovej smrti na [[Kostnický koncil|Kostnickom koncile]] [[6. júl]]a [[1415]] začali otvorené nepokoje, najmä proti kléru a rehoľníkom, takže dokonca aj [[arcibiskup]] musel utiecť. Kráľ [[Václav IV.]], vedený aj svojím odporom voči Žigmundovi, rovnako ako svojou manželkou, naklonenou Husovým priaznivcom, túto revoltu podporoval. [[Pápež]] [[Martin V.]] ešte ako [[kardinál]], sa zasadzoval o boj proti názorom, ktoré koncil odsúdil, potreboval však k tomu spoluprácu kráľa Václava. Roku [[1418]] získava Žigmund svojho brata Václava na stranu koncilu, pretože náboženská vojna bola na spadnutie. Vodcovia husitského hnutia a vojenskí velitelia museli opustiť krajinu a katolícki kňazi boli dosadení späť na svoje miesta.
 
Najmä po smrti kráľa Václava v roku [[1419]] dochádzalo v krajine k najrôznejším stretom. [[Pražská defenestrácia (1419)|Defenestrácia]] cisárovi verných konšelov a radných z okien pražskej novomestskej radnice a sústreďovanie husitov v mestách aj v horských oblastiach boli začiatkom husitskej revolúcie a vojen, ktoré ju nasledovali. V roku 1420 husiti stanovili svoj program v takzvaných [[Štyri pražské artikuly|Štyroch pražských artikulách]]. V tom istom roku založili mesto [[Tábor (Česko)|Tábor]], ktoré sa potom stalo centrom husitskej revolúcie.