Vzácny plyn: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 239 bajtov ,  pred 2 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (fix)
|}
 
'''Vzácny plyn''' (iné názvy: '''aerogén''',<ref>vzácne plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). ''Malá encyklopédie chémie''. Bratislava : [[Vydavateľstvo Obzor]], 1980, s. 706.</ref> staršie '''inertný plyn'''<ref>inertné plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). ''Malá encyklopédie chémie''. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1980, s. 339.</ref>) je súhrnný názov pre všetky[[Chemický prvok|chemické prvky]] 18. skupiny [[Periodická tabuľka|periodickej tabuľky chemických prvkov]], tzn. Patria sem:pre [[hélium]], [[neón]], [[argón]], [[kryptón]], [[xenón]], [[radón]] a  [[oganesón]].
 
Atómy vzácnych plynov majú 8 valenčných [[Elektrón|elektrónov]] (valenčná vrstva je ns<sup>2</sup> np<sup>6</sup>, elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy ns<sup>2</sup> np<sub>x</sub><sup>2</sup> np<sub>y</sub><sup>2</sup> np<sub>z</sub><sup>2</sup>), čo je úplný elektrónový [[Oktet (atóm)|oktet]]. Vzácny plyn je vždy posledným prvkom každej periódy, vonkajšia elektrónová vrstva je u nich kompletná. Najmä ľahšie vzácne plyny (hélium, neón, argón) sa preto vyznačujú mimoriadne nízkou schopnosťou vytvárať chemické zlúčeniny, táto vlastnosť sa nazýva '''inertnosť'''.{{Bez citácie}}
 
Vďaka tejto vlastnosti viaceré plyny tejto skupiny nachádzajú použitie v technike ako ochranná atmosféra pri rôznych technologických procesoch (napr. [[zváranie]]) alebo ako pracovná atmosféra v zariadeniach, kde by prítomnosť plynu ochotného reagovať s časťami zariadenia mohli ohroziť funkciu zariadenia (napr. [[žiarovka]]).{{Bez citácie}}
 
Využívali sa tiež ako pracovné plyny v reklamných výbojkách, pretože v elektrickom výboji emitujú rôzne sfarbené svetlo („neónky“).{{Bez citácie}}
 
Až do roku 1962 sa vzácne plyny pokladali za nereaktívne (inertné), keďže boli známe len ich [[Klatrát|kladrát]]y, ale nie [[Zlúčenina|zlúčeniny]]. Vzhľadom na ich predpokladané nulové mocenstvo boli pôvodne zaraďované do samostatnej nultnej skupiny. Prvou známou zlúčeninou bola kryštalická látka zloženia XePtF<sub>6</sub>, ktorú pripravil [[Neil Bartlett]] v roku 1962.<ref name=MECH>vzácne plyny. In Bína, Jaroslav (ed.). ''Malá encyklopédie chémie''. Bratislava : [[Vydavateľstvo Obzor]], 1980, s. 706-707.</ref>
 
Všetky vzácne plyny sú zložené z nezlučiteľných atómov v plynnom, kvapalnom i tuhom skupenstve. Pri obyčajných podmienkach sú všetky v plynom skupenstve, väčšina sa dá skvapalniť pri veľmi nízkych teplotách.<ref name=MECH/>
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Iné projekty ==
 
{{Periodická tabuľka}}
 
[[Kategória:Vzácne plyny| ]]
33

úprav