Verzia z 20:17, 12. marec 2018 upraviť Georgeo88 (diskusia \| príspevky) 10 909 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:04, 2. jún 2018 upraviť vrátiť Infinitydividedbyzero (diskusia \| príspevky) 1 editace Bez shrnutí editace Značky: bez zdroja vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 36: '''Trhovište''' je [[obec (slovenská správna jednotka)\|obec]] na [[Slovensko\|Slovensku]] v okrese [[Okres Michalovce\|Michalovce]]. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1220. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol z roku 1759, gréckokatolícky chrám z roku 1818, kostol reformovanej kresťanskej cirkvi a Sála Kraľovstva Jehovových svedkov. == Archeológia a nepísané dejiny == Najstaršie poznatky o vývoji v chotári Trhovišťa nám priniesli archeológovia. Ich doterajšie prieskumy potvrdili osídlenie trhovištského chotára už v praveku (pravdepodobne už v paleolite – staršej dobe kamennej). Ľudia vyhľadávali miestny chotár i v nasledujúcich obdobiach, a to v eneolite – neskorej dobe kamennej (vzácny nález medeného sekeromlatu a mohylového násypu v polohe Stavanec), v dobe bronzovej, v dobe laténskej, čiže mladšej dobe železnej (400 rokov pred Kr. – 0), i v dobe rímskej (nálezy pochádzajú z polôh Farský hon, Šankovské zeme). Včasnostredoveké osídlenie z 9. – 10. storočia sa zistilo severovýchodne od Trhovišťa, v polohe Šankovské zeme (nálezy až do 13. storočia), v južnej časti chotára v polohe Farská roľa alebo Farský hon (nálezy aj z 11. storočia). V druhej polovici 9. storočia, za panovania kniežaťa Svätopluka (870 – 894), i najvýchodnejšia časť dnešného Slovenska bola s veľkou pravdepodobnosťou súčasťou Veľkomoravskej ríše. Keďže v tomto čase pokračovala kresťanská misijná činnosť, aktivity smerujúce k christianizácii obyvateľstva môžeme predpokladať i na teritóriu dnešného Zemplína. Dôkazy o masovom prijímaní kresťanstva tunajšími ľuďmi zatiaľ nepoznáme – nevieme, či slovanské obyvateľstvo v regióne kresťanstvo prijalo, alebo či ostalo pri tradičnom pohanstve ešte aj v 10. storočí, prípadne v prvej polovici 11. storo - čia. Ak pohanstvo pretrvávalo i naďalej, tak naši predkovia (podobne ako iní Slovania) uctievali rôzne božstvá, o ktorých si mysleli, že sídlia v prameňoch, skalách, hájoch a inde. Najbližšie radové pohrebiská datované archeológmi do 10. – 11. storočia (ako jeden z najstarších dokladov o prijatí kresťanského náboženstva) poznáme z južnej časti zemplínskeho regiónu. V 11. storočí, resp. 12. storočí už Trhovište ako súčasť Uhorského kráľovstva cirkevnoprávne patrila do Zemplínskeho arcidiakonátu Jágerského biskupstva. Po páde Veľkomoravskej ríše sa okolité územie v priebehu 11. – 12. storočia stalo súčasťou vznikajúceho uhorského štátu a zostalo v ňom nasledujúcich takmer 1 000 rokov. Oblasť zemplínsko-užskej nížiny zaujali Maďari v troch etapách. V prvej etape (v 10. storočí) sa dostali po rieku Latoricu, v druhej etape (v polovici 11. storočia) posunuli hranice uhorského štátu viac na sever (až po rieku Uh) a západ (na líniu Lastomír – Laškovce – Sečovce v blízkosti Laborca). Počas záverečnej – tretej etapy (približne na rozhraní 11. – 12. storočia) obsadili oblasť pod Vihorlatom a územie na západ od Strážskeho až po Vranov (vrátane starej cesty údolím Tople z Vranova do Hanušoviec a Prešova). Okolie dnešného Trhovišťa bolo do príchodu Maďarov obývané slovansko-slovenským obyvateľstvom == Významní rodáci == * [[Michal Maheľ]] (1920-1999) - slovenský geológ, akademik * [[Ján Soták]] (1957) - slovenský geológ, vysokoškolský pedagóg

Trhovište: Rozdiel medzi revíziami