Aralské jazero: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
lol Značky: možný vandalizmus odstránenie infoboxu vulgarizmy; slang vizuálny editor |
d Verzia používateľa 185.133.60.51 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Tchoř Značka: rollback |
||
Riadok 1:
{{Geobox|Lake
<!-- *** Heading *** -->
| name = Aralské jazero
| native_name =
| other_name =
| category = [[jazero]]
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| nickname =
<!-- *** Image *** -->
| image = Aral sea 1985 from STS.jpg
| image_caption = Družicový záber z roku [[1985]]
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Kazachstan
| country_flag = 1
| country1 = Uzbekistan
| country2_flag = 1
| state =
| region = Akťubinská oblasť
| region1 = Kyzylordská oblasť
| region2 = Karakalpacko
| district =
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| parent
| partk_type = Ostrovy
| partk_label = Ostrovy
| partk = Kokaral
| partk1 = Barsakelmes
| partk2 = Vozroždenia
| city = Avan
| city1 = Buguň
| city2 = Ujaly
| city3 = Uzynkair
| river = Syrdarja
| river1 = Amudarja
| landmark =
<!-- *** Pritok *** -->
| tributary_left =
| tributary_right =
<!-- *** Položaj, izvor i ušće *** -->
| source =
| source_location = | source_region = | source_country =
| source_elevation =
| source_lat_d = | source_lat_m = | source_lat_s = | source_lat_NS =
| source_long_d = | source_long_m = | source_long_s = | source_long_EW =
| source_confluence =
| mouth =
| mouth_location = | mouth_region = | mouth_country =
| mouth_elevation =
| mouth_lat_d = | mouth_lat_m = | mouth_lat_s = | mouth_lat_NS =
| mouth_long_d = | mouth_long_m = | mouth_long_s = | mouth_long_EW =
<!-- *** Dimensions *** -->
| elevation = 31
| highest
| highest
| lat_d = 45
| lat_m = 0
| lat_s =
| lat_NS = S
| long_d = 60
| long_m = 0
| long_s =
| long_EW = V
| area = 17160
| area_note = (údaj z roku 2004)
| length = 428
| width = 235
| depth = 45
| volume =
| watershed = 690000
<!-- *** Tok *** -->
| discharge =
| discharge_max =
| discharge_min =
<!-- *** Free frields *** -->
| free = | free_type =
<!-- *** Maps *** -->
| map = Aralsee tr.gif
| map_background =
| map_caption = Mapa s animáciou vysychania jazera
| map_locator =
| map1 =
| map1_background =
| map1_caption =
| map1_locator =
| map2 =
| freemap_zoom =
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Aral Sea
| statistics =
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
'''Aralské jazero''', predtým nazývané '''Aralské more''' (po kaz. ''Aral tenizi'', po uzb. ''Orol dengizi'', po rus. ''Аральское море'') je prudko vysychajúce bezodtokové [[Salinita|slané]] jazero v strednej Ázii, na hraniciach [[Kazachstan]]u a [[Uzbekistan]]u v Turanskej nížine.
Dnes sa skladá z viacerých oddelených jazier.
== Dáta ==
* vlievajú sa doň (alebo sa skôr kedysi vlievali) rieky [[Amudarja]] a [[Syrdarja]].
* rozloha: menej ako {{km2|30000}} (pôvodne {{km2|66458}})
* nadmorská výška: {{mnm|37|w}}
* ostrovy (pôvodné): Kokaral, Vozroždenija, Barsa-Keľmes
* priemerná hĺbka (80-te roky): 20{{--}}{{m|25|m}}
* maximálna hĺbka : {{m|34|m}} (pôvodne {{m|68|m}})
* obsah soli (2003): 78 promile
* rozloha povodia: 940 tisíc km²
== Súčasný stav jazera ==
Od 60. rokov [[20. storočia]] vysychá, lebo podstatná časť vody z riek, ktoré ho zásobujú sa používa na [[zavlažovanie]] poľnohospodárskych plôch vytvorených v púšti. Súčasné Aralské jazero zaberá už mеnej ako polovicu pôvodnej plochy. Kvalita jeho vody je veľmi zlá, keďže okrem vysokej koncentrácie [[chlorid sodný|soli]] obsahuje značné množstvo [[hnojivo|hnojív]] a [[pesticíd]]ov, ktoré jeho prítoky naberajú cestou cez poľnohospodársku krajinu. Ďalší diel znečistenia pripadá na vrub testovania biologických zbraní. Aralské more je dnes spolu s [[Černobyľ]]om chápané ako synonymum pre [[ekologická katastrofa|ekologickú katastrofu]] obrovských rozmerov. Ústup jazera a jeho veľké znečistenie úplne zničilo kedysi bohatý rybársky priemysel a navyše viedlo k vzniku a rozšíreniu [[soľná púšť|soľných púští]] a bažín na okolí.
== Vznik ekologickej katastrofy ==
[[Súbor:AralSea.A2003283.0705.500m.jpg|náhľad|left|Družicový záber z roku [[2003]] zachytáva zvyšok Aralského jazera. Rozsiahle svetlejšie sfarbené plochy v okolí sú soľné pláne na miestach vyschnutého dna. Veľký polostrov vľavo vznikol z niekdajšieho ostrova Vozroždenija.]]
Pred necelými sto rokmi bolo Aralské jazero štvrté najväčšie jazero sveta. Vtedy sa uviedli do prevádzky prvé zavlažovacie kanály a prvé poľnohospodárske plochy v púštnych oblastiach, a jazero začalo pomaly vysychať. Išlo však o pomalý proces, väčší problém ako vysychanie predstavovalo znečistenie prítokov hnojivami.
Ešte v polovici [[20. storočia]] malo jazero rozlohu takmer {{km2|67000}}. Dnes už Aralské more v tejto podobe, v ktorej je stále zobrazené vo väčšine [[atlas (súbor máp)|atlasov]], neexistuje. Pôvodná rozloha jazera sa zmenšila na menej ako polovicu (plus-mínus 40 % pôvodnej rozlohy) a objem vody klesol na jednu pätinu. Táto radikálna zmena je následkom monštruózneho projektu zavlažovania [[púšť|púští]] na účely pestovania [[bavlna|bavlny]], ktorý v roku [[1954]] začala sovietska vláda. Rieky [[Amudarja]] a [[Syrdarja]], ktoré privádzali vodu z pohoria [[Pamír]] a [[Ťanšan]] a napájali tisíce rokov Aralské more, boli zvedené do sústavy zavodňovacích [[vodný kanál|kanálov]]. Výsledkom projektu bola ekologická katastrofa, ktorú možno v dejinách [[ZSSR]] porovnať len s explóziou Černobyľského reaktora. V období rokov [[1966]] až [[1993]] poklesla hladina vnútrozemského mora o 16 metrov. Pobrežie ustúpilo v priemere o {{km|80|m}} a jazero sa momentálne rozpadlo na niekoľko častí. Vďaka zvýšenému obsahu soli (2,4x vyššia koncentrácia ako v oceáne) začali vymierať [[ryby (v najširšom zmysle)|ryby]]. Okolo jazera vznikla soľná púšť, z ktorej vietor roznáša soľ ďalej do okolia a ničí tak priľahlé bavlníkové plantáže. Voda v jazere je už v podstate jedovatá, lebo prísun hnojív, pesticídov a ďalších látok prinášaných v obrovskej miere riekami je zdôraznený tým, že jazero nemá odtok a jeho objem stále klesá (čím dochádza ku koncentrácii rozpustených látok).
V roku [[2003]] rozhodla vláda Kazachstanu o pokuse na záchranu severnej časti Aralského jazera, kde sa pokúša zvýšiť hladinu - južná časť Aralského jazera sa už berie ako stratená. Očakáva sa, že zánik oboch južných častí (východnej aj západnej) by mohol nastať v priebehu dvadsiatich rokov.
Stav jazera monitorujú [[meteorologická stanica|meteorologické stanice]] Mujnak, Aralsk, Akumsyk a Tostubek.
V roku [[2006]] bolo jazero rozdelené na tri časti: ''Severné Aralské jazero'', ''Východná plytká časť'' a ''Západná hlboká časť''. Jazero, resp. jeho dve, či tri časti majú rozlohu 17 160 [[Štvorcový kilometer|km²]]. Oblasť vysychajúceho jazera je 428 [[Meter#Kilometer|km]] dlhá a maximálne 235 km široká.
V roku [[2009]] úplne vyschla východná časť, pretože do nej nepriteká dostatok vody a prevažuje výrazne vyparovanie nad prítokom. Ostali len vyschnuté oblasti plné soli, ktorú veterné búrky roznášajú stovky kilometrov ďaleko a spôsobujú problémy a zasolenie pôdy. <ref>[http://www.novinky.cz/zahranicni/svet/173578-aralske-jezero-se-rychle-meni-ve-slanou-poust.html Aralské jezero se rychle mění ve slanou poušť]</ref>
== Galéria ==
| |||