Otvoriť hlavné menu

Zmeny

d
Verzia používateľa 87.197.63.209 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pelex
 
== 1918 – záver vojny ==
=== Západný front OK JZS ===
[[Súbor:British 55th Division gas casualties 10 April 1918.jpg|náhľad|vpravo|Vojaci britskej 55. divízie oslepení chlórom čakajúci na ošetrenie.]]
Po podpise separátneho mieru s Ruskom mohli Nemci nasadiť svoje sily v plnej miere na západnom fronte. Jednotky stiahnuté z východu mali vysokú morálku a bojové skúsenosti. Snahy Nemecka, čo najskôr uštedriť Dohode porážku boli o to väčšie, že krajina už strácala ľudské kapacity na vedenie ďalšej vojny. V tej istej dobe sa Briti spamätávali zo strát z bojov pri Passchendaele. Francúzi po reformách maršala [[Philippe Pétain|Pétaina]] opäť naberali na sile a sily Dohody dopĺňalo do marca 1918 už vyše 300 000 Američanov. Jarná nemecká ofenzíva na západnom fronte sa začala úderom na britské pozície 21. marca 1918 (tzv. [[operácia Michael]]). Do apríla sa Nemcom podarilo postúpiť k [[Montdidier (Somme)|Montdidier]], ich straty však boli vysoké. Následne [[Erich Ludendorff|Ludendorff]] udrel na Britov v oblasti Flámska medzi [[Ieper|Ypres]] a [[Béthune]] (tzv. [[operácia Georgette]]). Britské a Belgické jednotky boli síce zatlačené ale Nemci opäť utrpeli ťažké straty. V máji sa Nemci pokúsili udrieť na vojská Dohody v strednej časti frontu na rieke [[Aisne (rieka)|Aisne]] ([[Operácia Blücher-Yorck]]). Nemcom sa spočiatku podarilo preniknúť hlboko do nepriateľského územia, ale boli zastavení americkou obranou pri [[Chateau-Thierry]]. Po tom, čo bola v júni zastavená aj ofenzíva na Marne, sa nemecký ofenzívny potenciál vyčerpal.<ref>Kelleher Storey, W., 2010. The First World War: A Concise Global History. Rowman & Littlefield Publishers, Lanham, s. 154 – 157</ref> Keď sa pri ofenzíve podarilo Nemcom postúpiť bližšie k Parížu, začali ho ostreľovať ťažkým delostrelectvom ([[Kaiser Wilhelm Geschütz]]). 18. júla Francúzi s americkou podporou podnikli sériu protiútokov, aby vytlačili Nemcov z výbežku. Bitka sa stala známou ako [[Fochova ofenzíva]].<ref>Banks, A., 2001, A Military Atlas of the First World War. Leo Cooper, London, s. 184</ref>
Víťazné mocnosti podpísali s porazenými krajinami mierové dohody počas rokovaní v rôznych častiach Paríža a jeho okolí v rôznom období. Prvá bola podpísaná [[28. jún]]a [[1919]] v zámku vo [[Versailles]] mierová zmluva s Nemeckom (tzv. [[Versaillská zmluva (1919)|versaillská zmluva]]). Nemecko stratilo [[Alsasko]] a [[Lotrinsko]], časti pohraničia s Poľskom, Česko-Slovenskom, Dánskom a Belgickom a prišlo o všetky kolónie. Krajina musela platiť vysoké [[reparácie (vojna)|reparácie]]&nbsp;–&nbsp;poplatky za škody, ktoré spôsobilo vojnou iným krajinám. Nemecká armáda bola početne obmedzená na 100 000 mužov, krajina prišla o väčšinu námorníctva a nemohla prevádzkovať vojenské letectvo. [[Sársko]] prešlo na 15 rokov pod správu novo zriadenej [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Na konferencii boli definované nové hranice krajín po celej Európe. [[Rakúsko-Uhorsko]] bolo rozdelené medzi [[Rakúsko]], [[Maďarsko]], [[Česko-Slovensko]] a [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]]. Časti krajiny pripadli [[Poľsko|Poľsku]], [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsku]] a [[Talianske kráľovstvo (1861&nbsp;–&nbsp;1946)|Taliansku]]. Nasledovali rokovania s [[Rakúsko]]m, ktoré boli ukončené 10. septembra 1919 podpísaním [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|saintgermainskej zmluvy]]. 27. novembra 1919 podpísalo [[Bulharsko]] neuillyskú zmluvu. S [[Maďarsko]]m bola podpísaná 4. júna 1920 [[trianonská zmluva]], potvrdila podobu jeho hraníc určených Dohodou v predošlom období. Napokon ako posledné prebehli rokovania s [[Turecko]]m (tzv. [[sèvreská zmluva]]). Časti bývalej Osmanskej ríše boli rozdelené medzi víťazné mocnosti, v roku 1923 vznikla [[Turecká republika]].
 
Celkom bokom od všetkého diania bolo odsunuté [[Rusko]], ktoré podpísalo ešte pred koncom vojny separátny mier s Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom. V priebehu roku 1918 sa tu rozhorela [[ruská občianska vojna|občianska vojna]] medzi rôznymi politickými smermi ruskej spoločnosti ako aj menšími silami iných národov a [[boľševik]]mi, ktorí presadzovali radikálny militantný komunizmus, ale ponúkli obyvateľstvu okamžitý mier a dovtedy nebývalé národnostné slobody<ref>Figes, O., 2005: Lidská tragedie. Ruská revoluce 1891-1924. Beta-Dobrovský Ševčík, Praha-Plzeň, 837 s.</ref>. Aj v jej dôsledku sa podarilo opäť vytvoriť samostatný [[Poľsko|Poľský štát]], osamostatnili sa 3 pobaltské štáty: [[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]]. V občianskej vojne si vybojovali samostatnosť aj [[Fínsko|Fíni]]. O samostatnosť sa pokúsili aj na [[Ukrajina|Ukrajine]], no spolu s [[Bielorusko]]m boli pohltení boľševickými silami do spoločného [[ZSSR|sovietskeho štátu]], ktorý vznikol na území bývalého cárskeho Ruska v roku 1922. OK jzs
 
Tvrdé mierové podmienky, ktoré postihli porazené krajiny, predovšetkým Nemecko alebo Maďarsko boli zárodkom pre budúce snahy o odplatu. Rovnako však neboli uspokojené zahraničnopolitické predstavy niektorých víťazných krajín ako Talianska a Japonska. Celkom osobitým prípadom bolo postavenie Sovietskeho zväzu, ktoré bolo v nesledujúcom období riadené nevypočitateľnými boľševickými vodcami.
 
== Vojna a Slovensko ==
=== Obete milujem Kristiána ===
[[Slovensko]] bolo počas vojny súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Celkovo bolo do [[rakúsko-uhorská armáda|rakúsko-uhorskej armády]] mobilizovaných asi 400 – 450 000 Slovákov. Z nich asi 69 700 zahynulo a 61 660 bolo zmrzačených.<ref>Veľký, J. a kolektív, 1980, Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N-Q. Veda, Bratislava, s. 576 – 578</ref> Viac ako polovica z nich zahynula na východnom fronte<ref name="Gyarfasova,2014">Gyarfašová, S., 2014, Naši trpeli na Piave aj na východe. 1. svetová vojna očami Slovákov. Príloha denníka SME, 23. júla 2014, s. 6 – 7</ref>, kde bojovali predovšetkým na začiatku vojny. V neskoršom období boli jednotky s väčším zastúpením Slovákov nasadené hlavne na talianskom fronte. Najmä na začiatku vojny mali vojaci zo Slovenska dobrú povesť.<ref name="Gyarfasova,2014"/> Bolo to hlavne vďaka relatívnej zaostalosti slovenského prostredia, silnej religiozite vidieka aj malomesta, spolu s veľkou autoritou cisára a Habsburgovcov, ako aj vierou v odvekú platnosť a stabilitu spoločenských pomerov na začiatku vojny.<ref>Segeš, V. a kolektív, 2007, Slovensko – vojenská kronika. Perfekt, Bratislava, s. 84</ref> Odpor voči vojne sa začal vo väčšej miere prejavovať až neskôr. Známa bola napr. vzbura slovenských vojakov [[Trenčiansky 71. peší pluk|trenčianskeho 71. pluku]] v [[Kragujevac]]i.
 
50 485

úprav