|
'''Les''' je spoločenstvo organizmov žijúcich v lesnej [[pôda|pôde]] - [[strom]]ov, [[bylina|bylín]], [[huby|húb]], [[živočích]]ov a [[mikroorganizmus|mikroorganizmov]], ktoré žijú vo vzájomných vzťahoch.
Termín les má viacero podobných definícií:asdasdasdasd
* všeobecná: [[porast]], v ktorom je vyvinutý strop z korún stromov
* geograficko-ekologická: zoskupenie organizmov ([[ekosystém]]), ktorého celkový ráz určujú dreviny (spravidla stromovitého vzrastu)
* lesnícka: podľa všeobecne prijímanej lesníckej definície sa za les považuje porast, ktorého stromy dosahujú výšky aspoň 5 m a zápoje korún aspoň 25 %.
Lesy majú [[ekológia|ekologický]] význam, sú súčasťou [[krajina (geografia)|krajiny]], majú [[hospodárstvo|hospodársky]] významvýznasdm a sú dôležité pre [[zdravie]] a pohodu [[človek]]a. ▼== Význam lesov ==
▲Lesy majú [[ekológia|ekologický]] význam, sú súčasťou [[krajina (geografia)|krajiny]], majú [[hospodárstvo|hospodársky]] význam a sú dôležité pre [[zdravie]] a pohodu [[človek]]a.
sa
Lesy upravujú [[teplota|teplotu]] aj [[vlhkosť vzduchu|vlhkosť]] krajiny. Pod stromami je vždy o niekoľko stupňov chladnejšie. (Zatiaľ nie je známy taký materiál ktorý by pri danej hmotnosti odviedol toľko tepla ako živý strom). Korene stromov spevňujú [[pôda|pôdu]], čo je dôležité najmä na brehoch [[rieka|riek]], alebo strmých svahoch hôr, kde spomaľujú [[erózia|eróziu]]. Stromy sú veľkí producenti [[kyslík]]a a zo vzduchu naopak odbúravajú hromadiaci sa [[oxid uhličitý]], ktorý potrebujú na proces [[fotosyntéza|fotosyntézy]]. Les tiež zachytáva [[prach]]ové častice a podieľa sa na odstraňovaní niektorých škodlivých látok zo [[vzduch]]u.
sa
Lesy sú domovom mnohých [[rastlina|rastlín]] a [[živočích]]ov, ktorým poskytujú úkryt a [[potrava|potravu]]. Tie sú súčasťou [[potravinový reťazec|potravinového reťazca]]. V lese je vysoká druhová [[biodiverzita]].
d
Lesy majú aj značný hospodársky význam, kde okrem ich možnosti vyžitia pre turistiku a oddych, umožňujú ťažbu [[drevo|dreva]]. ▼
▲Lesy majú aj značný hospodársky význam, kde okrem ich možnosti vyžitia pre turistiku a oddych, umožňujú ťažbu [[drevo|dreva]]. b sdwerew sasda dano je hlupy
== Faktory ovplyvňujúce les ==
Les a lesné organizmy sú priamo alebo nepriamo ovplyvnené fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami pôdotvornej [[hornina|horniny]], modeláciou, orientáciou a sklonom [[svah]]ov, hĺbkou, výživnosťou a vlhkosťou [[pôda|pôdy]] a vlastnosťami prízemnej vrstvy [[ovzdušie|ovzdušia]]. Na vrcholkoch pahorkov a [[hora|hôr]] rastliny trpia nedostatkom živín, vody a bývajú poškodzované [[vietor|vetrom]] alebo ľadovými námrazami. Pôda je kamenistejšia a [[klíma]] drsnejšia. Preto majú tu rastúce stromy nižší vzrast, pokrivené kmene a voľnejší korunový závoj oproti porastom v nižších polohách, na svahoch a v [[dolina|dolinách]]. Prejavuje sa to tiež v zastúpení lesných živočíchov a v ich dennej aktivite. Tento jav sa nazýva ''vrcholový fenomén''.
sdsasad fili pas assd
V nížinách rastú pre zmenu najvyššie a najmohutnejšie stromy a bohaté [[bylina|vysokobylinné]] spoločenstvá. Deje sa to však len v prípade, že pôda údolia nie je dlhodobo zamokrená, pretože korene rastlín v tomto type pôdy nemôžu dýchať a teda nevynikajú ani vzrastom, ani druhovou variabilitou. Mimoriadne vlhké [[počasie]] môže spôsobiť, že sa pôda presýti vodou a v dôsledku toho sa celý svah aj s lesom zosunie do údolia. Z hľadiska teploty je pre les najvýhodnejší južný svah s 30° sklonom. Na týchto ideálnych svahoch môžu rásť napríklad teplomilné [[dub]]y v lokalitách, v ktorých inak prevažujú [[jedľa|jedle]] a [[buk lesný|buky]].
== KolobehFaktory živínovplyvňujúce v leselesdas ==
alebo ľadovými námrazami. Pô
Život lesa závisí aj od zdrojov stavebných látok a stopových prvkov, ktoré [[rastliny]] čerpajú vo forme vodných [[roztok]]ov. Na základe toho sa vyvinula určitá organizácia [[koreň]]ov. V najvyššej, na živiny najbohatšej vrstve hrubej 5-20 cm je horné koreňové poschodie. Nachádza sa tu až 80 % všetkých živých koreňov. Pod ním je stredné koreňové poschodie a napokon spodné koreňové poschodie, ktoré môže siahať až po hladinu [[spodná voda|spodnej vody]].
[[Súbor:Karpatská ostřicová dubohabřina.jpg|left|thumb|[[Opadavý les]] tvorený [[dub]]mi a [[hrab]]mi v [[jeseň|jeseni]]]] ▼Živiny z rozložených tiel odumretých rastlín a živočíchov sa vracajú do pôdy. Rozklad odumretých lesných stromov trvá niekoľko desiatok rokov. Veľmi staré stromy so slabnúcimi [[fyziológia|fyziologickými]] dejmi napádajú [[parazit]]ické [[huby]] a [[hmyz]] už zaživa a urýchľujú ich zánik. Kolobeh látok a tok energie ovplyvňujú parazitické a saprofytické huby a baktérie. Ak rozkladači nestíhajú odumretú hmotu spracovávať, les sa postupne mení na [[rašelina|rašelinový]]. ▼
caute caute moje meno je samko mesik
Na výžive stromov sa zväčša zúčastňujú niektoré druhy húb, ktoré označujeme ako mykorízne. Ich [[mycélium|mycéliá]] pôsobia na povrchu alebo vo vnútri koreňov a uľahčujú uvoľňovanie a transport živín z pôdneho prostredia do cievnych zväzkov stromov. Strom zase poskytuje hube energeticky bohaté [[cukry]].
môže spôsobiť, že sa pôda presýti vodou a v dôsledku toho sa celý svah aj s lesom zosunie do údolia. Z hľadiska teploty je pre les najvýhodnejší južný svah s 30° sklonom. Na týchto ideálnych svahoch môžu rásťd
Stromy a ostatné zelené rastliny sú výrobcovia organickej hmoty alebo [[producenti]]. Pomocou energie [[Slnko|slnečného]] svetla premieňajú minerálne látky prostredia, hlavne vodu a oxid uhličitý na [[organická látka|organické látky]]. V zapojenom lese býva pre producentov často problém nedostatok svetla. Naň sú adaptované poschodovitým usporiadaním [[list]]ov, [[konár]]ov a [[kmeň (stonka)|kmeňov]]. Lepšiemu využitiu svetla ale aj ďalších zdrojov pomáha druhová rozmanitosť porastu. Na okrajoch lesa sa vyvíja vegetácia tzv. lesných plášťov, ktoré tvoria svetlomilné a rýchlorastúce rastliny využívajúce bočné svetlo.
▲[[Súbor:Karpatská ostřicová dubohabřina.jpg|left|thumb| [[Opadavý les]] tvorený [[dub]]mi a [[hrab]]mi v [[jeseň|jeseni]]saa]]
▲Živiny z rozložených tiel odumretých rastlín a živočíchov sa vracajú do pôdy. Rozklad odumretých lesných stromov trvá niekoľko desiatok rokov. Veľmi staré stromy so slabnúcimi [[fyziológia|fyziologickými]] dejmi napádajú [[parazit]]ické [[huby]] a [[hmyz]] už zaživa a urýchľujú ich zánik. Kolobeh látok a tok energie ovplyvňujú parazitické a saprofytické huby a baktérie. Ak rozkladači nestíhajú odumretú hmotu spracovávať, les sa postupne mení na [[rašelina|rašelinový]].
Na vý
Rastlinami sa živia spotrebitelia alebo [[konzument]]i. Ku konzumentom patria aj [[mäsožravec|mäsožravce]] živiace sa inými živočíchmi. Lesné [[bylinožravec|bylinožravce]] bývajú často adaptované na rôzne časti rastlín, napr. korene, [[lyko]], drevo, listy, [[semeno (rastlina)|semená]] a pod.
== Rozdelenie lesov podľa charakterucharakterudsad == ▼
▲== Rozdelenie lesov podľa charakteru ==
* [[Tropický les|Tropické lesy]]
* [[Listnatý les|Listnaté lesy]]
| 