Verzia z 12:51, 14. január 2018 upraviť 95.105.163.139 (diskusia) Doplnenie názvu Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:19, 6. jún 2018 upraviť vrátiť 77.249.225.195 (diskusia) gramatika Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 29: [[Súbor:Serbo croatian languages2006.png\|thumb\|Rozšírenie jednotlivých spisovných verzií srbochorvátskeho jazyka: [[srbčina\|srbčiny]], [[čiernohorčina\|čiernohorčiny]], [[chorvátčina\|chorvátčiny]] a [[bosniačtina\|bosniančiny]]]] '''Srbochorvátčina''', '''Balkánčina''' alebo tiež '''Srbčina-chorvátčina-bosniančina''' ('''SCB'''),<ref>{{cite journal \|last1=Čamdžić \|first1=Amela \|last2=Hudson \|first2=Richard \|year= \|title=Serbo-Croat-Bosnian clitics and Word Grammar \|publisher=UCL Psychology and Language Sciences \|url=http://www.phon.ucl.ac.uk/home/PUB/WPL/02papers/camdzic_hudson.pdf \|accessdate=11 September 2013}}</ref> či '''Bosniančina-chorvátčina-srbčina''' ('''BCS'''), je [[Južnoslovanské jazyky \|južnoslovanský jazyk]] a taktiež niekdajší hlavný jazyk v [[Srbsko\|Srbsku]], [[Chorvátsko\|Chorvátsku]], [[Bosna a Hercegovina\|Bosne a Hercegovine]] a v [[Čierna Hora\|Čiernej Hore]]. ~~Jedná sa~~Ide o [[pluricentrický jazyk]] so štyrmi [[Vzájomná zrozumiteľnosť\|navzájom zrozumiteľnými]] [[Útvar národného jazyka\|spisovnými varietami]]. Južnoslovanské jazyky historicky tvorili jazykové kontinuum. Vinou turbulentnej histórie tejto oblasti, predovšetkým následkom rozpínania [[Osmanská ríša\|Osmanskej ríše]], sa vytvorila rôznorodá zmes nárečových a náboženských rozdielov. Sťahovanie obyvateľstva spôsobilo, že [[štokavské nárečie]] sa najväčšmi rozšírilo na západnom Balkáne, kde predtým dominoval čajkavský a kajkavský dialekt (posledne menovaný splynul na severozápade zo [[Slovinčina\|Slovinčinou]]). [[Bosniaci (moslimovia) \|Bosniaci]], [[Chorváti]] a [[Srbi]] sa síce odlišujú vierovyznaním a historicky boli mnohokrát ovplyvnení rôznymi kultúrami, avšak väčšina obyvateľstva žila bok po boku pod vládou rôznych mocipánov. V tomto období sa tento jazyk označoval rôznymi názvami, napríklad „Slovanský“ „Ilýrsky“, miestne tiež „Bosniansky“, „Srbský“ a „Chorvátsky“; chorvátsky obyčajne v spojení s prímenom „Slavónsky“ či „Dalmátsky“. Riadok 40: Srbochorvátčina je [[indoeurópsky jazyk]], ktorý patrí do južnej vetvy [[Slovanské jazyky\|slovanských jazykov]]. Zaraďuje sa do západnej podskupiny spolu zo [[Slovinčina\|slovinčinou]]. ~~Jedná sa~~Ide o pluricentrický jazyk. To znamená, že existuje niekoľko spisovných variant tohto jazyka (podobne ako v [[Angličtina\|angličtine]] alebo [[Nemčina\|nemčine]]) a niekoľko kultúrnych centier. Policentrickosť nejakého spisovného jazyka nie je nič neobyčajné, práve naopak. Ako píše Blum, to, že jazyk má viacero štandardných verzií je úplne bežné a nie výnimka.<ref>Blum (2002), str. 124</ref> Ako konštatuje Miroslav Mojžita, slovenský diplomat a spisovateľ, ktorý sa posledných 20 rokov systematicky venuje západnému Balkánu, „cudzincovi na bežnú komunikáciu úplne postačuje, ak ovláda jeden z uvedených jazykov, a zároveň príslušníci každého z národných spoločenstiev ho pochvália, ako dobre hovorí ''ich vlastným'' jazykom.“<ref>{{Citácia knihy \|priezvisko=Mojžita \|meno=Miroslav \|odkaz na autora=Miroslav Mojžita \|titul=Sarejevo, čakanie na lastovičky \|vydanie= \|vydavateľ=Kalligram \|rok=2010 \|url= \|dátum prístupu=}}</ref> Rozdiely medzi chorvátskou a srbskou spisovnou verziou nie sú väčšie než rozdiely medzi inými pluricentrickými jazykmi.<ref>Blum (2002), str. 134</ref> Mnohí jazykovedci tvrdia, že rozdiely medzi spisovnými variantami srbochorvátskeho jazyka sú menšie než rozdiely medzi variantami iných pluricentrických jazykov, napr. medzi variantami anglického, [[Portugalčina\|portugalského]], [[Španielčina\|španielskeho]] či nemeckého jazyka.<ref>Badurina, Pranjković (2009), str. 86</ref> == Názvoslovie == Riadok 173: \|} Referenca: http://www.loc.gov/standards/iso639-2/php/code_changes.php</ref> spoločne z identifikátormi <tt>scc</tt> i <tt>scr</tt>.<ref name="ISO"/> Vo svete sa pojem srbochorvátčina naďalej normálne používa medzi jazykovedcami, prekladateľmi i profesormi lingvistiky.<ref name="Novacic">Novacic Dejan. [http://archive.is/7h1w] ''Mladina'', [[Ľubľana]], [[13. september\|13. septembra]] [[2007]]. Prístup: [[23. august\|23. augusta]]a [[2015]].</ref> V slavistike sa v súčasnosti okrem názvu „srbochorvátsky“ používa aj názov ''bosniansko-chorváto-srbský jazyk''.<ref>[http://www.seelrc.org/webliography/bcs.ptml Bosnian/Croatian/Serbian]</ref> Srbochorvátsky jazyk sa i naďalej vyučuje na mnohých vážených svetových univerzitách: [[Cambridge]], [[Oxford]], [[Sorbonna]], Univerzita štátu Arizona vo [[Phoenix (Arizona)\|Phoenixe]], atď.<ref name="Novacic"/> Niektoré medzinárodné inštitúcie, napríklad [[Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu]] používali oficiálne názov ''bosniansky, chorvátsky alebo srbský jazyk'' (BHS) ako súhrnné označenie jazykov Bosniakov, Chorvátov, Čiernohorcov a Srbov.<ref>[http://www.icty.org/ MKSJ]</ref>

Srbochorvátčina: Rozdiel medzi revíziami