Holokaust: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
Starekolena (diskusia | príspevky)
doplnenie so zdrojom
Riadok 9:
Pôvodné grécke i latinské slovo, z ktorého je odvodené moderné slovo holocaust, doslova znamenalo úplné spálenie – [[celopal]] (t.j. celá zápalná obeta). Takto je uvádzané i v gréckom alebo latinskom texte Biblie. Nie je to však význam moderného termínu holocaust / holokaust.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.abcHistory.cz|meno=Zdeněk Bauer,|titul=Jaký je význam slova holocaust / holokaust|url=http://www.abchistory.cz/cl1801739066-jaky-je-vyznam-slova-holocaust---holokaust.htm|dátum prístupu=2017-06-19|vydavateľ=www.abchistory.cz|jazyk=cs}}</ref>
 
Autorom termínu holocaust je nositeľ [[Nobelova cena za mier|Nobelovej ceny mieru]] [[Elie Wiesel]] ([[1928|1928-2016]]), ktorý ho použil vo svojom románe ''Noc'' (''La Nuit'', [[1958]]). Slovo ''šoa'', uvedené do spojenia s vyhladzovaním Židov [[Claude Lanzmann|Claudom Lanzmannom]] v dokumente ''Shoah'' ([[1985]]) znamenajúce ''Katastrófa'' nebolo prijaté, aj keď by lepšie vyjadrovalo skutočnosť.
 
== Ideové východiskovýchodiská ==
Ideovým východiskom boli rôzne antisemitské teórie vrátane predstáv o biologickej menejcennosti židovskej rasy paradoxne prepojené s predstavou o mimoriadnej schopnosti Židov vytvárať sieť celosvetového sprisahania s cieľom zmocniť sa vlády nad Nemeckom a nad svetom.<ref name=":1" />
 
Ranné [[Antisemitizmus|antisemické]] názory, vznikajúce paralelne s postupnou právnou rovnosťou židov, vniesli do nemeckej do verejnej diskusie slovné spojenia ako "vyhubiť" (Ausmerzen), „vyradiť“ (Ausschalten), "odpratať" (Beseitigen), "odstrániť" (Entfernen), "zneškodniť" (Unschädlichmachen), "vyhubiť" (Vertilgen) alebo dokonca "vykynožiť" (Ausrotten) Židov. Pomocou týchto biologických metafor boli Židia dehumanizovaní a stavaní na úroveň [[Patogén|patogénov]], hmyzu alebo [[Parazitizmus|parazitom]]. V dôsledku toho boli proti nim navrhované rôzne profesionálne zákazy, nútená sterilizácia, zbavenie občianskych práv, obmedzenie voľného pohybu a hospodárske represie.<ref>Rainer Erb, Werner Bergmann: ''Die Nachtseite der Judenemanzipation. Der Widerstand gegen die Integration der Juden in Deutschland 1780–1860.'' Metropol Verlag, Berlin 1989, ISBN 3-926893-77-X (nemecky)</ref>
 
Ako jeden z prvých v roku 1881 [[Karl Eugen Dühring|Eugen Dühring]] vo svojej populárnej, často publikovanej eseji ''Židovská otázka ako otázka rasy, morálky a kultúry''<!-- Die Judenfrage als Rassen-, Sitten- und Kulturfrage --> požadoval "konečné riešenie židovskej otázky" (endgültige Lösung der Judenfrage“).
 
== Einsatzgruppen ==
[[Súbor:LiepajaLatvia1941.jpg|náhľad|vpravo|Príslušníci lotyšských nacistických jednotiek zhromažďujú pred popravou židovské ženy s deťmi na pláži blízko mesta [[Liepāja]].]]
Počas ťaženia na [[veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]] postupovali za frontom špeciálne nacistické oddiely tzv. [[Einsatzgruppen]], ktoré vraždili Židov, komunistov, komisárov, veliteľov Červenej armády aj celkom obyčajných miestnych obyvateľov na rôznych miestach najmä pomocou strelných zbraní. Po niekoľkých inšpekciách u týchto jednotiek [[Heinrich Himmler]] skonštatoval, že takéto spôsoby likvidácie škodia samotným vykonávateľom popráv a spolu so svojimi spolupracovníkmi začal hľadať iné spôsoby vraždenia, ktoré nakoniec vyvrcholilizrealizovali vytvorením koncentračných táborov, kde prebiehala likvidácia pomocou ťažkej otrockej práce, prípadne jedovatých plynov. Odhaduje sa, že obeťou Einsatzgruppen bol najmenej milión ľudí.<ref>Headland, R., 1992, ''Messages of Murder: A Study of the Reports of the Einsatzgruppen of the Security Police and the Security Service, 1941-1943.'' Fairleigh Dickinson University Press, Madison, 303 s.</ref>
 
== Koncentračné a vyhladzovacie tábory ==