Koróna (astronómia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Revízia 6679432 používateľa 158.195.197.16 (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
Riadok 3:
'''Koróna''' je jasná plazmová [[slnečná atmosféra]] siahajúca milióny kilometrov do [[vesmír]]u, najľahšie viditeľná počas úplného [[Zatmenie Slnka|zatmenia Slnka]] alebo pomocou [[koronograf]]u. Už v [[30. roky 20. storočia|tridsiatych rokoch 20. storočia]] sa na základe tvaru koróny pozorovanej pri zatmeniach objavili úvahy, že koróna musí mať teplotu milióny stupňov. Tento predpoklad bol o niekoľko rokov potvrdený [[spektroskopia|spektroskopicky]].
 
Od spodnejšej vrstvy slnečnej atmosféry, [[chromosféra|chromosféry]], oddeľuje korónu tzv. '''[[prechodová oblasť]]'''. Koróna je najteplejšia vrstva slnečnej atmosféry. Je tisickrátstokrát teplejšia než [[fotosféra]]. Príčina takejto vysokej teploty koróny dodnes nebola nájdená. Preto prúdenie tepla nastáva smerom z koróny do nižších oblastí [[Slnko|Slnka]]. Toto tepelné rozhranie, kde sa teplota náhle mení z asi milióna [[Kelvin]]ov v spodnej koróne na asi 20 000 Kelvinov vo vrchnej chromosfére je práve prechodová oblasť. Typická [[hustota]] častíc v koróne je 5 x 10<sup>17</sup> častíc na cm<sup>3</sup>.
 
Koróna je teda veľmi horúca, ale aj veľmi riedka. Siaha do vzdialenosti niekoľkých slnečných polomerov, milióny kilometrov do kozmu. Podľa niektorých zdrojov je hranicou vrchnej koróny až [[heliopauza]]. Hmota koróny neustále uniká do okolitého priestoru rýchlosťou asi milión ton každú sekundu. Toto množstvo sa zvyšuje až na miliardy ton pri slnečných [[erupcia|erupciách]]. Takéto náhle úniky hmoty sa nazývajú [[výron koronálnej hmoty|výrony koronálnej hmoty]] alebo ejekcia koronálnej hmoty (po anglicky coronal mass ejection, skratka CME). Tieto výrony majú za následok zvýšený tok častíc [[slnečný vietor|slnečného vetra]] a s tým spojené následky ako [[magnetická búrka|magnetické búrky]] alebo [[polárna žiara|polárnu žiaru]].