Druhý vatikánsky koncil: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Tretie zasadanie: doplnenie, ref. |
→Význam koncilu: doplnenie, ref, wikilinky |
||
Riadok 83:
Druhý vatikánsky koncil je na Západe považovaný za najvýznamnejší medzník v dejinách Katolíckej cirkvi od dôb [[Konštantínovský obrat|konštantínovského obratu]]: prekonanie konštantínovského obdobia s jeho tesným spojením náboženstva a politiky, moci a cirkvi, zrieknutie sa protireformačne zúženého, tzv. [[Tridentský koncil|tridentského]] vyznania viery, prechod k cirkvi zodpovedajúcej moderným požiadavkám a dobe.
Proces obnovy Katolíckej cirkvi, ktorý začal Ján XXIII. a koncil ho potvrdil, pokračoval aj po skončení koncilu. Išlo najmä o zmeny ovzdušia v cirkvi. Dôležitým aspektom obnovy bolo znovuobjavenie synodality v riadení cirkvi.
Na prácach na koncile sa zúčastňovali aj biskupi z komunistických krajín. Viacerí boli vo väzení, československá vláda však povolila vycestovať biskupom [[František Tomášek (kardinál)|Františkovi Tomáškovi]], [[Eduard Nécsey|Eduardovi Nécseyovi]] a [[Ambróz Lazík|Ambrózovi Lazíkovi]]. Aktívne sa na koncile zúčastňovali slovenskí exiloví biskupi [[Andrew Gregory Grutka|Andrej Grutka]], [[Pavol Hnilica]] a [[Michael Rusnak]]. Ako laický delegát sa na koncile zúčastnil aj slovenský [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolík]] [[Štefan Boleslav Roman]] žijúci v [[Kanada|Kanade]]. Ďalší Slovák, páter Michal Lacko, SJ bol konzultorom prípravnej komisie pre východné cirkvi.<ref name="byzantinoslovaca" /> Jedným z najaktívnejších účastníkov bol Karol Wojtyła (budúci pápež [[Ján Pavol II.]])
Jedným z najvýznamnejších aktov, ktorý vyplynul z rozhodnutia Druhého vatikánskeho koncilu, bola reorganizácia vatikánskej inštitúcie – ''Kongregácie svätého ofícia''. V deň ukončenia koncilu, [[7. december|7. decembra]] [[1965]], bol vydaný pápežský dekrét ''Integra servanta'', ktorým sa premenovalo Sväté ofícium na ''[[Kongregácia pre náuku viery|Kongregáciu pre náuku viery]]''. [[14. jún]]a [[1966]] bol zrušený index zakázaných kníh, čím sa fakticky zrušila cirkevná cenzúra.
Ďalším dôležitým dôsledkom bola prípravu nového [[Kódex kánonov východných cirkví|Kódexu kánonov východných cirkví (CCEO)]], ktorá vychádzala z princípov obsiahnutých v koncilových dokumentoch.<ref name="byzantinoslovaca" />
Koncil vyjadroval optimizmus i ilúzie [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych rokov]]. Nastolená nálada však neprežila rok [[1968]], kritický tak pre cirkev, ako aj pre svetskú spoločnosť, keď pápež [[Pavol VI.]] odmietol zrušiť cirkevný zákaz antikoncepcie a znovu ju odsúdil encyklikou ''[[Humanae vitae]]''.
| |||