Sibír: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Revízia 6680558 používateľa 95.103.173.34 (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
Riadok 5:
<br><span style="margin:0px; padding-bottom:1px;"><span style="border:#CC0000; background-color:#CC0000; color:#CC0000;">&#160;&#160;</span><span style="border:#FF4000; background-color:#FF4000; color:#FF4000;">&#160;&#160;</span><span style="border:#FF9933; background-color:#FF9933; color:#FF9933;">&#160;&#160;</span>&#160;Sibír podľa najširšej alebo staršej definície]]
 
'''Sibír''' ({{vjz|rus|Сиби́рь}}-Sibir; slovo Sibír je v slovenčine, ruštine aj češtine ženského rodu) je rozsiahle územie v [[Ázia|ázijskej]] časti [[Ruská federácia|Ruskej federácie]] ležiace medzi [[Ural (pohorie)|Uralom]] a [[Verchojanské pohorie|Verchojanským pohorím]]. Zaberá väčšinu rozlohy Ruskej federácie (približne 10 mil. km²). V širšom zmysle sa však k Sibíri niekedy počíta aj územie medzi Verchojanským pohorím a [[Tichý oceán|Tichým oceánom]].
 
Zo západu je ohraničený horskou hradbou [[Ural (pohorie)|Uralu]], zo severu oceánom, z juhu kazašskými stepami a mongolskou hranicou a z východu horskými hrebeňmi odvádzajúcimi toky do [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Geologicky patrí značná časť Sibíri k starej platforme nazývanej [[Sibírsky štít]]. Ide o jednu z najstarších konsolidovaných častí zemskej kôry, tvorenú horninami predkambrického veku.
Riadok 29:
[[Podnebie (klíma)|Podnebie]] je prevažne [[Kontinentálne podnebie|kontinentálne]], na krajnom severe subarktické až arktické. V zime teploty dosahujú -60 °C, na juhu však prevažne neklesajú pod -30 °C. S príchodom jari však dochádza k prudkej zmene. Letá sú mierne a teplota občas presiahne aj 20 °C. Rozdiel medzi letnými a zimnými teplotami dosahuje až 68&nbsp;°C. V oblasti [[Ojmiakon]]u sa nachádza severný pól chladu, teploty tu klesajú pod -60 °C.
 
Väčšina územia je pokrytá [[tajga|tajgou]], [[tundra|tundrou]] a početnými [[Mokraď (ekológia)|mokraďami]]. Na západe sa nachádza [[Západosibírska nížina]] a [[Stredosibírska plošina]], ostatné časti Sibíri sú hornaté. Z juhu na sever pretekajú Sibírou tri veľtoky – [[Ob (rieka)|Ob]], [[Jenisej]] a [[Lena (rieka)|Lena]]. Veľká časť [[Pôda|pôdy]] je pokrytá [[permafrost]]om, čo sťažuje ťažbu surovín. Najvyššou [[Vrch (vyvýšenina)|horou]] je [[Belucha]], ležiaca na hornatom juhu pri hranici s [[Kazachstan]]om. V južnej časti VýchodnéhoVýchodnej SibíraSibíri sa nachádza [[Bajkalské jazero]] s najväčšou svetovou zásobou sladkej vody. Kvôli početným mokradiam sa v niektorých oblastiach v lete vyskytuje obrovské množstvo problematického [[hmyz]]u.
 
=== Rieky a jazerá ===
Riadok 56:
[[Súbor:Хабаровск, летом на набережной Амура.JPG|náhľad|[[Chabarovsk]] na pravom brehu rieky [[Amur (rieka)|Amur]]]]
[[Súbor:Street Scene in Tomsk - Russia.JPG|náhľad|[[Tomsk]], jedno z najstarších sibírskych miest, založené v roku [[1604]]]]
Obyvatelia SibíraSibíri tvoria veľké množstvo národností, hlavne prisťahovaní [[Rusi]] a [[Ukrajinci]], ktorí žijú v [[priemysel]]ných mestách na juhu. K pôvodným obyvateľom SibíraSibíri patria napríklad [[Burjati]], [[Čukčovia]], [[Eveni]], [[Evenkovia]], [[Chantovia]], [[Jakuti]], [[Jukagirovia]], [[Koriaci]], [[Nanajci]], [[Nenci]], [[Nivchovia]], [[Tuvinci]] a ďalší, ktorí majú svoje autonómne republiky a okruhy. Tieto národy žijú tradične z [[lov]]u, [[rybolov]]u a chovu [[Sob polárny|sobov]]. Aj keď sa v tejto oblasti rozšírilo [[Ruská gréckokatolícka cirkev|pravoslávne kresťansvo]], množstvo kmeňov stále praktizuje tradičný [[šamanizmus]] a [[animizmus]]. V dnešnej dobe už väčšina pôvodných národov nežije tradičným spôsobom života a stále silnejšie sa u nich prejavuje asimilácia s Rusmi.
 
V ázijskej časti Ruska východne od Uralu žije celkovo 30 miliónov ľudí.<ref>[http://www.gks.ru/free_doc/new_site/perepis2010/croc/Documents/Vol1/pub-01-05.pdf Ruské sčítanie ľudu v roku 2010 (rusky)] "</ref>