Rock: Rozdiel medzi revíziami

kyslo je šunka{{Dobrý článok}}

}}</ref> je druh [[populárna hudba|populárnej hudby]], ktorý sa ako vymedzený hudobný žáner prvýkrát objavil koncom [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch amerických]]. Predovšetkým vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]] a v USA sa od [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] z neho začali vyčleňovať rôzne štýly, ako sú [[hard rock]], [[blues rock]], [[acid rock]], [[punk rock]], [[heavy metal]] a pod.<ref name="studwell">W. E. Studwell and D. F. Lonergan, ''The Classic Rock and Roll Reader: Rock Music from its Beginnings to the mid-1970s'' (Abingdon: Routledge, 1999), ISBN 0-7890-0151-9</ref><ref>{{allmusic|explore|genre/pop-rock-d20|Pop/Rock}}</ref> Korene má v [[rock and roll|rokenrolových]] kapelách 40. a 50. rokov, ktoré kombinovaním [[blues]], [[rhythm and blues]] a [[country music]] vytvorili nový hudobný štýl s výraznými vokálmi, charakteristický používaním [[Elektrická gitara|elektrických gitár]], [[Basgitara|basgitár]] a [[bicie|bicích]]. Rocková hudba je tiež vo veľkej miere ovplyvnená elektrickým blues, [[Ľudová hudba|folkom]], [[Džez|jazzom]] a [[Klasická hudba|vážnou hudbou]].

V hudobnej rovine je rock tradične postavený na jednoduchých nesynkopických rytmoch v 4/4 metre a opakujúcom sa backbeate hranom na [[Vírivý bubon|malom bubne]] v druhej a štvrtej dobe.<ref name="Ammer2004">C. Ammer, ''The Facts on File Dictionary of Music'' (New York, NY: Infobase, 4th edn., 2004), ISBN 0-8160-5266-2, str. 251–2.</ref> Melódie sa odvodzujú zavše zo starších modálnych stupníc, predovšetkým z dórskeho a mixolýdického módu, ako aj z [[Durová stupnica|durových]] a [[Molová stupnica|molových módov]]. Harmonická zložka býva v rozmedzí od [[kvintakord]]u až po čistú kvartu a čistú kvintu a nesúzvučné harmonické progresie.<ref name=Ammer2004/> Rockové piesne sa začali koncom 50. rokov,<ref>Michael Campbell & James Brody (2007), ''Rock and Roll: An Introduction'', [https://books.google.co.uk/books?id=RK-JmVbv4OIC&pg=PA117 page 117]</ref> a najmä od polovice 60. rokov, držať štruktúry sloha-refrén odvodenej z blues a ľudovej hudby, avšak medzi kapelami existujú aj značné výnimky z tohto pravidla.<ref>J. Covach, "From craft to art: formal structure in the music of the Beatles", in K. Womack and Todd F. Davis, eds, ''Reading the Beatles: Cultural Studies, Literary Criticism, and the Fab Four'' (New York, NY: SUNY Press, 2006), ISBN 0-7914-6715-5, str. 40.</ref> Hudobní kritici podtrhávajú [[Eklekticizmus (umenie)|eklektizmus]] a štylistickú rozmanitosť rockovej hudby.<ref>T. Gracyk, ''Rhythm and Noise: an Aesthetics of Rock'', (London: I. B. Tauris, 1996), ISBN 1-86064-090-7, str. xi.</ref> Vďaka svojej zložitej histórii a tendencii vypožičiavať si z iných hudobných žánrov a kultúrnych foriem, je veľmi ťažké rock „charakterizovať ako jednotný súbor pevne vymedzených vyjadrovacích prostriedkov“.<ref>Matzner (1983), str. 329</ref>

Označenie rock sa začalo používať až od druhej polovice 60. rokov, kedy už bolo možné jasne postrehnúť jednotnosť vývojovej línie, ktorú vytvárali ďalšie etapy v premenách tohto druhu hudby. Termín ''rock’n’roll'' sa v súčasnosti používa v historickom zmysle pre hudbu štýlovo zodpovedajúcu prvému nástupu rocku.<ref name=''Matzner330''>Matzner (1983), str. 330</ref> Aj keď s populárnou hudbou ho spájajú určité prvky, na rozdiel od nej sa v rocku kladie veľký dôraz na hráčske zručnosti, živé vystúpenia, v textoch sa zameriava na vážne a progresívne motívy; slúži to ako dôkaz autenticity, na čo sa v priebehu vývoja žánru kládol osobitný dôraz.<ref name="Warner2003">T. Warner, ''Pop Music: Technology and Creativity: Trevor Horn and the Digital Revolution'' (Aldershot: Ashgate, 2003), ISBN 0-7546-3132-X, str. 3–4.</ref> Podľa britského odborníka na hudbu [[Simon Frith|Simona Fritha]] „rock bol niečo viac než [[Pop (hudobný žáner)|pop]], niečo viac než rokenrol. Dôraz na hráčsku zručnosť a techniku spojili rockoví hudobníci s romantickou víziou umenia slúžiaceho na originálne a úprimné umelecké vyjadrenie autora.“<ref name=Warner2003/>

Rock and roll ako hudobný žáner sa vyvinul v Spojených štátoch amerických v priebehu 40. a začiatku 50. rokov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|Priezvisko=Farley|meno=Christopher John|url=http://www.time.com/time/arts/article/0,8599,661084,00.html|titul=1946 is similar in style to Elvis Rocks But He's Not the First|dátum=6. júl 2004|dátum prístupu=2016-12-27|vydavateľ=[[Time (týždenník)|časopis Time]]}}</ref><ref name="Dawson and Propes">Jim Dawson and Steve Propes, ''What Was the First Rock'n'Roll Record'' (1992), ISBN 0-571-12939-0.</ref> z [[Afroameričan|afroamerických]] hudobných štýlov ako [[gospel]], [[jazz]], [[boogie woogie]] a [[rhythm and blues]],<ref>Christ-Janer, Albert, Charles W. Hughes, and Carleton Sprague Smith, ''American Hymns Old and New'' (New York: Columbia University Press, 1980), str. 364, ISBN 0-231-03458-X.</ref> a s prvkami [[country|country music]].<ref name="Peterson">Peterson, Richard A. ''Creating Country Music: Fabricating Authenticity'' (1999), str. 9, ISBN 0-226-66285-3.</ref> Aj keď prvky rokenrolovej hudby možno začuť už v bluesových nahrávkach z 20. rokov 20. storočia<ref>Davis, Francis. ''The History of the Blues'' (New York: Hyperion, 1995), ISBN 0-7868-8124-0.</ref> a v country nahrávkach z 30. rokov,<ref name=Peterson /> žáner samotný získal svoje pomenovanie až v polovici 50. rokov.<ref>"The Roots of Rock 'n' Roll 1946–1954". 2004. Universal Music Enterprises.</ref><ref>Dawson, Jim & Propes, Steve, ''What was the first rock 'n' roll record?'', Faber & Faber, ISBN 0-571-12939-0, 1992.</ref> Hudobní historici a komentátori vedú ohľadne pôvodu rock and rollu vášnivé spory.<ref>Bogdanov (2002), str. 1303</ref> Vo všeobecnosti sa predpokladá, že vznikol v južných oblastiach Spojených štátov (v regióne, s ktorého pochádza väčšina raných rokenrolových interpretov), keď sa viaceré vplyvy zhmotnili v spojení africkej hudobnej tradície a európskej inštrumentácie.<ref>M. T. Bertrand, ''Race, Rock, and Elvis: Music in American Life'' (University of Illinois Press, 2000), str. 21–2.</ref>

S narastajúcou obľubou [[disko|disca]] v Spojených štátoch a [[punk rock]]u v Británii začína tvrdý rock koncom desaťročia strácať svoje dominantné postavenie v strednom prúde. Disco si získalo rôznorodé publikum a punk očividne prebral rebelskú povahu, ktorá bola kedysi príznačná pre hard rock.<ref>R. Walser, ''Running With the Devil: Power, Gender, and Madness in Heavy Metal Music'' (Middletown, CT: Wesleyan University Press, 1993), ISBN 0-8195-6260-2, str. 11.</ref> Rané punkové kapely ako [[The Ramones]] boli kategoricky proti bubeníckych a dlhým gitarovým sólam, ktoré charakterizovali štadiónový rock, takže takmer všetky ich skladby nepresahovali dĺžku dvoch minút a gitarové sóla neobsahovali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.pbs.org/independentlens/endofthecentury/ramones.html|titul=End of the Century:The Ramones |autor=Independent Lens|vydavateľ=PBS|dátum prístupu=2009-11-07}}</ref> Napriek tomu sa neprestali objavovať nové rockové kapely a tržby nahrávacích spoločností ostali aj v 80. rokoch vysoké. V roku 1977 debutovala hviezdna kapela [[Foreigner]], ktorá v období prvej polovice 80. rokov vydala niekoľko platinových albumov.<ref name="AllmusicForeigner">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 425–6.</ref> S pomocou kapiel z [[Midwest (USA)|amerického stredozápadu]] ako [[Kansas (skupina)|Kansas]], [[REO Speedwagon]] a [[Styx (hudobná skupina)|Styx]] sa tvrdý rock na stredozápade udomácnil ako forma štadiónového rocku.<ref>R. Kirkpatrick, ''The Words and Music of Bruce Springsteen'' (Greenwood Publishing Group, 2007), ISBN 0-275-98938-0, str. 51.</ref> V roku 1978 vzišla s losangeleskej hudobnej scény skupina [[Van Halen]], založená okolo talentovaného sólového gitaristu [[Eddie Van Halen|Eddieho Van Halena]]. Eddie spopularizoval gitarovú techniku obojručných príklepov a uvoľnení, zvanú tapping, čo predviedol v skladbe „[[Eruption (skladba)|Eruption]]“ na albume ''[[Van Halen (album)|Van Halen]]''. Tento album významne prispel k tomu, že z hard rocku sa, po explózii punku a disca, stal opäť populárny žáner, a taktiež znovu zadefinoval a vyzdvihol úlohu elektrickej gitary.<ref name="AllmusicVanHalen">V. Bogdanov, C. Woodstra and S. T. Erlewine, ''All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul'' (Milwaukee, WI: Backbeat Books, 3. vyd., 2002), ISBN 0-87930-653-X, str. 1182–3.</ref>