Verzia z 19:15, 13. február 2018 upraviť MmichaelDr. (diskusia \| príspevky) 5 354 editací →‎Úvodná sekcia: upresnenie linku na rozlišovačku ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 21:35, 11. jún 2018 upraviť vrátiť Auto-épreuve (diskusia \| príspevky) 1 279 editací d d Ďalšia úprava →
Riadok 7: == Sv. Dominik == Pochádzal zo Španielska, narodil sa okolo r. 1170 v [[Kastília\|~~Kastilii~~Kastílii]], v dedine [[Caleruega]]. V mladosti najskôr študoval u svojho strýka arcikňaza, potom navštevoval katedrálnu školu v [[Palencii]], kde sa učil slobodné umenia a teológiu. V r. [[1215]] založil spoločenstvo kazateľov, ktorí mali vyučovať ľud vo viere a obracať bludárov.<ref>FISCHER-WOLLPERT, str.36</ref> Dominikáni podnietili rozvoj náboženského života v Európe vo vrcholnom stredoveku. V prvom rade sa zameriavali na boj s v tom čase rozšíreným hnutím [[Albigénstvo\|katarov]], prostredníctvom kázní v ľudovom jazyku. Riadok 15: Predpoklad pre ich činnosť videl Dominik v dôkladnom štúdiu [[teológia\|teológie]]. Rád sa sústredil na kázanie právd viery podporovaných modlitbou a štúdiom, dôveryhodnosť života v chudobe, vytváranie spoločenstva a na misijné poslanie. Vzhľadom na to, že hlavným zameraním rádu je kazateľstvo, pozostáva hlavne z kňazov.<ref>HINNEBUSCH, str.12.</ref> V Anglicku a v niektorých iných krajinách sa im hovorí aj Black Friars (čierni bratia) kvôli čiernemu „cappa“ alebo plášťu, ktorý nosia cez biele habity. Odev dominikánov okrem toho pozostáva zo [[škapuliar]]a a kapucne, a z koženého opaska, na ktorom je vľavo zavesený pätnásťdesiatkový [[Ruženec (retiazka)\|ruženec]].<ref>HINNEBUSCH, str.13.</ref> Už po štyroch rokoch pôsobenia rádu kapitula zastupovala 25 kláštorov asi s troma stovkami rehoľníkov. Prenikali už aj k národom, ktorým kresťanstvo ešte nebolo hlásané. Riadok 26: Misionári mali ako svoj oporný bod kláštor v Prouille, ktorý bol Dominikom založený pre ženy v r. 1216, aby tu mohli slúžiť „svätému kázaniu“ modlitbou a pokáním. Riadia sa regulou sv. Augustína a vlastnými konštitúciami. Dominikánky sú zamerané iba na kontemplatívny život. Mnoho bratov bolo viazaných starostlivosťou o potreby ženských kláštorov, ale keďže na jej vykonávanie bolo neustále vyžadovaných viac bratov, [[Svätá stolica\|Svätý stolec]] ich zbavil tejto funkcie. Len dva kláštory – v Prouille a sv. Sixta v Ríme mali mať právo na starostlivosť, zo strany bratov. Členky ostatných konventov mohli nosiť habit a riadiť sa [[Rehoľné pravidlá\|rehoľnými pravidlami]], ale nemali vyžadovať pomoc od dominikánov. V Ríme sa Dominik venoval reforme tamojších ženských kláštorov, ale popritom nezabúdal ani na kazateľské pôsobenie, predovšetkým v severnom Taliansku.<ref>ČERNUŠÁK Tomáš; PROKOP Augustin; NĚMEC Damián. Historie Dominikánů v českých zemích. Krystal OP: Praha, 2001,str.23</ref>

Rehoľa kazateľov: Rozdiel medzi revíziami