Rehoľa kazateľov: Rozdiel medzi revíziami

d
d
(→‎Úvodná sekcia: upresnenie linku na rozlišovačku)
d (d)
 
== Sv. Dominik ==
Pochádzal zo Španielska, narodil sa okolo r. 1170 v [[Kastília|KastiliiKastílii]], v dedine [[Caleruega]]. V mladosti najskôr študoval u svojho strýka arcikňaza, potom navštevoval katedrálnu školu v [[Palencii]], kde sa učil slobodné umenia a teológiu. V r. [[1215]] založil spoločenstvo kazateľov, ktorí mali vyučovať ľud vo viere a obracať bludárov.<ref>FISCHER-WOLLPERT, str.36</ref>
 
Dominikáni podnietili rozvoj náboženského života v Európe vo vrcholnom stredoveku. V prvom rade sa zameriavali na boj s v tom čase rozšíreným hnutím [[Albigénstvo|katarov]], prostredníctvom kázní v ľudovom jazyku.
Predpoklad pre ich činnosť videl Dominik v dôkladnom štúdiu [[teológia|teológie]]. Rád sa sústredil na kázanie právd viery podporovaných modlitbou a štúdiom, dôveryhodnosť života v chudobe, vytváranie spoločenstva a na misijné poslanie. Vzhľadom na to, že hlavným zameraním rádu je kazateľstvo, pozostáva hlavne z kňazov.<ref>HINNEBUSCH, str.12.</ref>
 
V Anglicku a v niektorých iných krajinách sa im hovorí aj Black Friars (čierni bratia) kvôli čiernemu „cappa“ alebo plášťu, ktorý nosia cez biele habity. Odev dominikánov okrem toho pozostáva zo [[škapuliar]]a a kapucne, a z koženého opaska, na ktorom je vľavo zavesený pätnásťdesiatkový [[Ruženec (retiazka)|ruženec]].<ref>HINNEBUSCH, str.13.</ref>
 
Už po štyroch rokoch pôsobenia rádu kapitula zastupovala 25 kláštorov asi s troma stovkami rehoľníkov. Prenikali už aj k národom, ktorým kresťanstvo ešte nebolo hlásané.
Misionári mali ako svoj oporný bod kláštor v Prouille, ktorý bol Dominikom založený pre ženy v r. 1216, aby tu mohli slúžiť „svätému kázaniu“ modlitbou a pokáním.
Riadia sa regulou sv. Augustína a vlastnými konštitúciami. Dominikánky sú zamerané iba na kontemplatívny život.
Mnoho bratov bolo viazaných starostlivosťou o potreby ženských kláštorov, ale keďže na jej vykonávanie bolo neustále vyžadovaných viac bratov, [[Svätá stolica|Svätý stolec]] ich zbavil tejto funkcie. Len dva kláštory – v Prouille a sv. Sixta v Ríme mali mať právo na starostlivosť, zo strany bratov. Členky ostatných konventov mohli nosiť habit a riadiť sa [[Rehoľné pravidlá|rehoľnými pravidlami]], ale nemali vyžadovať pomoc od dominikánov.
V Ríme sa Dominik venoval reforme tamojších ženských kláštorov, ale popritom nezabúdal ani na kazateľské pôsobenie, predovšetkým v severnom Taliansku.<ref>ČERNUŠÁK Tomáš; PROKOP Augustin; NĚMEC Damián. Historie Dominikánů v českých zemích. Krystal OP: Praha, 2001,str.23</ref>
 
821

úprav