Nerastná surovina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
menej odborná a kratšia definícia z textu z iného odboru nie je lepší zdroj a nie je dôvod na prepísanie textu
Značka: odstránenie referencie
Riadok 1:
[[Súbor:Marble extraction near Orosei.JPG|náhľad|Ťažba obkladového kameňa na Sardínii]]
}}</ref>'''Nerastná surovina''' alebo '''[[nerast]]''' je neobnoviteľná nerastná prírodnina - [[prvok]], [[zlúčenina]], [[minerál]] alebo [[hornina]], ktorú je možné ekonomicky využiť, priamo alebo po úprave pre potreby [[Spoločnosť (sociológia)|ľudskej spoločnosti]]. Nerastnou surovinou môžu byť [[Pevná látka|pevné]], [[kvapalina|kvapalné]] aj [[plyn]]né látky, ktoré je možné použiť v pôvodnom stave alebo po [[priemysel]]nej úprave. Rozlišuje sa niekoľko základných skupín nerastných surovín. Najčastejšie sú to [[ruda|rudy]], [[Neruda (nerast)|nerudy]] a [[kaustobiolit]]y. Niekedy bývajú samostatne vyčleňované tzv. [[energetická surovina|energetické suroviny]]<ref>Rozložník, L., Havelka, J., Čech, F., Zorkovský, V., 1987: ''Ložiská nerastných surovín a ich vyhľadávanie.'' Alfa, Bratislava, 693 s.</ref>. V širšom zmysle k nerastným surovinám môžu byť radené i zdroje [[podzemná voda|podzemnej vody]]. Prírodné akumulácie nerastných surovín sa označujú ako [[ložisko (geológia)|ložiská]]. Zákonitosti rozloženia nerastných surovín v prírode študuje [[ložisková geológia]], v niektorých krajinách tiež označovaná ako ekonomická geológia.
'''Nerastná surovina''' je prírodná látka obsahujúca [[Chemický prvok|chemické prvky]] alebo [[Zlúčenina|zlúčeniny]] nevyhnutné pre [[priemysel]].<ref>nerastné suroviny. In: {{Citácia knihy
| titul = Malá encyklopédia chémie
| odkaz na titul = Malá encyklopédia chémie
| vydanie = 2
| typ vydania = preprac. a dopln.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1980
| edícia = Malé encyklopédie vydavateľstva Obzor
| zväzok edície =
| počet strán = 816
| strany = 472
}}</ref> Nerastnou surovinou môžu byť [[Pevná látka|pevné]], [[kvapalina|kvapalné]] aj [[plyn]]né látky, ktoré je možné použiť v pôvodnom stave alebo po [[priemysel]]nej úprave. Rozlišuje sa niekoľko základných skupín nerastných surovín. Najčastejšie sú to [[ruda|rudy]], [[Neruda (nerast)|nerudy]] a [[kaustobiolit]]y. Niekedy bývajú samostatne vyčleňované tzv. [[energetická surovina|energetické suroviny]]<ref>Rozložník, L., Havelka, J., Čech, F., Zorkovský, V., 1987: ''Ložiská nerastných surovín a ich vyhľadávanie.'' Alfa, Bratislava, 693 s.</ref>. V širšom zmysle k nerastným surovinám môžu byť radené i zdroje [[podzemná voda|podzemnej vody]]. Prírodné akumulácie nerastných surovín sa označujú ako [[ložisko (geológia)|ložiská]]. Zákonitosti rozloženia nerastných surovín v prírode študuje [[ložisková geológia]], v niektorých krajinách tiež označovaná ako ekonomická geológia.
 
Úlohou ložiskovej geológie je okrem iného aj zhodnotenie množstva a kvality zásob v ložisku - výpočet zásob suroviny v ložisku. Hlavným cieľom výpočtu zásob je vymedzenie hraníc ložiska, či už prírodných alebo umelých, vymedzenie dobývateľných úsekov a výpočet množstva a kvality zásob v nich. Ciele výpočtu zásob sa v priebehu jednotlivých etáp prieskumu menia<ref>Blišťan, P., Kondela, J., 2001: [http://www.fberg.tuke.sk/blistan/download/Banska%20geologia%20skripta.pdf ''Základy banskej geológie a výpočtu zásob.''] 1. vyd. Košice : Elfa, 103 s.</ref>.