Redaktor:TomášPolonec/Nedorobené články: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Švajčiarska garda: rozšírenie |
→História: rozšírenie |
||
Riadok 273:
[[Súbor:Il-sacco-di-roma 1527.jpg|náhľad|''Sacco di Roma'']]
Najvýznamnejšia akcia, pri ktorej sa bojovníci Švajčiarskej gardy vyznamenali, bola ''[[Sacco di Roma]]'', keď armáda [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej rímskej ríše]] [[6. máj]]a [[1527]] vyplienila [[Rím]]. Počas útokov bol zabitý kapitán [[Kaspar Röist]], veliteľ gardy. Zo 189 gardistov prežili len 42, ktorí na rozkaz [[Hercules Göldli|Hercula Göldliho]] sprevádzali [[pápež]]a [[Klement VII. (pápež)|Klementa VII.]] do [[Castel Sant’Angelo|Anjelského hradu]], ktorý je s [[Vatikán]]om spojený tajnou chodbou v hradbách. Armáda Svätej rímskej ríše spôsobila v Ríme nenapraviteľné škody na budovách, umeleckých dielach a cennostiach a páchala rôzne krádeže a svätokrádeže. Do [[5. jún]]a bol pápež väznený, keď bol prinútený vzdať sa. Jednou z podmienok, ktorú musel splniť bolo rozpustiť Švajčiarsku gardu. Pápež vybavil, aby gardisti mohli prejsť do Španielmi a Francúzmi ustanovenej novej gardy, ale len 12 z nich túto ponuku prijalo.<ref name="storia" />
V roku [[1870]] Švajčiarska garda bránila [[Vatikán]] pred útokom [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|talianskej armády]]. Počas útoku zomrelo 147 gardistov.<ref name="nat-geo">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Švýcarská garda: nejvěrnější žoldáci v dějinách brání papeže už půl tisíciletí
| url = https://www.national-geographic.cz/clanky/svycarska-garda-nejvernejsi-zoldaci-v-dejinach-brani-papeze-uz-pul-tisicileti.html
| vydavateľ = [[National Geographic]]
| dátum vydania = 2012-08-03
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-06-14
| miesto =
| jazyk = {{ces}}
}}</ref>
[[6. máj]]a [[1998]] pápež [[Ján Pavol II.]] vymenoval za nového veliteľa gardy [[Alois Estermann|Aloisa Estermanna]] po dlhoročnej službe (známy je napr. obranou pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] vlastným telom počas atentátu v roku [[1981]]). 10 hodín po vymenovaní ho však 23 ročný gardista Cedric Tornay zavraždil po tom, ako ho Estermann napomenul za neskorý návrat do kasárne. Tornay následne spáchal samovraždu. Niekedy je táto tragédia označovaná za jednu z najhorších v histórii Švajčiarskej gardy.<ref name="nat-geo" />
| |||