Gothic rock: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Alygator (diskusia | príspevky)
Alygator (diskusia | príspevky)
Značka: problematická referencia
Riadok 36:
=== Korene ===
V októbri 1967 použil kritik John Stickney pojem „gotický rock“, aby v recenzii opísal hudbu skupiny Doors.<ref name=Stickney>{{Citácia periodika|priezvisko=Stickney|meno=John|dátum=24. október 1967 |titul=Four Doors to the Future: Gothic Rock Is Their Thing |periodikum=The Williams Record|url=http://mildequator.com/performancehistory/articlesreviews1967.html|dátum prístupu=2018-06-14}}</ref> Stickney napísal, že so skupinou sa spolu s ďalšími novinármi stretol „v pochmúrnej klenutej vínnej pivnici v hoteli Delmonico; tento priestor dokonale vystihoval gotický rock Doors“.<ref name=Stickney/> Autor poznamenal, že v protiklade s „príjemnými, zábavnými hippies“, v ich hudbe rezonovalo „násilie“ a súčasťou živých vystúpení bola temná atmosféra.<ref name=Stickney/>
 
Koncom 70. rokov sa slovo „gothic“ používalo pri opisovaní atmosféry post-punkových kapiel typu Siouxsie and the Banshees, [[Magazine]] a Joy Division. V recenzii o koncerte Siouxsie and the Banshees v júli 1978 sa kritik [[Nick Kent]] vyjadril, že čo sa týka ich predstavenia, „možno načrtnúť paralely a prirovnania s architektmi gotického rocku ako the Doors a, samozrejme, ranými Velvet Underground".<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kent|meno=Nick|titul=Banshees make the Breakthrough [live review - London the Roundhouse 23 July 1978]|periodikum=[[NME]] |vydanie=29. júl 1978}}</ref> V marci 1979 Kent použil vo svojej recenzii druhého albumu skupiny Magazine nazvaného ''[[Secondhand Daylight]]'', prídavné meno „gotický“. Kent poznamenal, že v ich hudbe možno badať „nový prísny zmysel pre autoritu“ a tiež „mohutný neogotický zvuk“.<ref name=magazine>{{Citácia periodika|priezvisko=Kent|meno=Nick|titul=Magazine's Mad Minstrels Gains Momentum (Album review) |periodikum=[[NME]]|vydanie=31. marec 1979|strany=31}}</ref> Neskôr v tom roku muzikant a hudobný producent Martin Hannett opísal Joy Division ako „tanečnú hudbu s gotickými podtónmi“,<ref>Reynolds (2005), str. 420</ref> a v septembri ich manažér [[Tony Wilson]] v televíznej relácii ''Something Else'' opísal ich hudbu ako „gotickú“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.youtube.com/watch?v=QMRZROGtm1Q |titul=Something Else [featuring Joy Division |vydavateľ=televízia BBC|dátum=15. september 1979}}</ref> V roku 1980 britský týždenník ''[[Melody Maker]]'' napísal, že „Joy Division sú pánmi tejto gotickej zádumčivosti“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bohn|meno=Chris|dátum=16. február 1980|titul=Joy Division: University of London Union – Live Review|periodikum=[[Melody Maker]]}}</ref> Keď o niekoľko mesiacov neskôr, po smrti speváka, vyšlo ich posledné album ''[[Closer (Joy Division album)|Closer]]'', magazín ''Sounds'' v recenzii poznamenal, že si možno všimnúť „temné nápory gotického rocku“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=McCullough|meno=Dave|dátum=26. júl 1980|titul=Closer to the Edge |periodikum=Sounds}}</ref>
 
=== Expanzia ===