Vlajka Španielska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
gramaticka uprava |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Vlajka [[Španielsko|Španielska]]''' má tri vodorovné pruhy vo farbách červenej, žltej a červenej (1:2:1) a je odvodená zo
Podľa legendy ktorá nie je pravdivá, západo-francký kráľ [[Karol II. (Francúzsko)|Karol Lysý]] (848-877) po boji s Maurami ponoril prsty do krvi svojho zraneného spojenca, aragónskeho grófa [[Wilfred I.|Wilfreda I.]], a otrel ich o jeho doposiaľ prázdny štít; tak vznikol znak.[[Súbor:Flag of Spain.svg|thumb|Súčasná podoba španielskej vlajky]]▼
[[Súbor:Spainflagfly.JPG|thumb|Vlajúca vlajka Španielska]]
▲'''Vlajka [[Španielsko|Španielska]]''' má tri vodorovné pruhy vo farbách červenej, žltej a červenej (1:2:1) a je odvodená zo stredovekého aragonského znaku.
▲Podľa legendy ktorá nie je pravdivá, západo-francký kráľ [[Karol II. (Francúzsko)|Karol Lysý]] (848-877) po boji s Maurami ponoril prsty do krvi svojho zraneného spojenca, aragónskeho grófa [[Wilfred I.|Wilfreda I.]], a otrel ich o jeho doposiaľ prázdny štít; tak vznikol znak.
Červeno-žlto-červená vlajka pre vojnové loďstvo bola vytvorená roku [[1785]] (so znakom [[Kastília|Kastílie]] a [[León]]u); roku [[1793]] sa stala vlajkou štátnou. Revolúcia z roku [[1868]] nahradila dolný červený pruh farbou fialovou a kráľovský znak znakom republikánskym, ale po páde republiky sa od roku [[1875]] znovu používala kráľovská vlajka. Druhá republika z rokov [[1931]]-[[1939]] sa vrátila k trikolóre zloženej z troch rovnako širokých pruhov vo farbách červenej, žltej a fialovej, ale diktátor [[Franco]] obnovil už roku [[1936]] červeno-žlto-červené pruhovanie v pomere 1:2:1, doplnené do roku [[1939]] doterajším republikánskym znakom, v rokoch [[1939]]-[[1981]] znakom frankistickým. Nový znak z roku [[1981]] má štvrtený štít, v ktorom jednotlivé polia reprezentujú [[Kastília|Kastíliu]] (v červenom poli zlatý hrad), [[León]] (v striebornom poli červený, zlato lemovaný lev v skoku), [[Aragónsko]] (v zlatom poli štyri červené pruhy) a [[Navarra|Navarru]] (v červenom poli zlatá reťaz). Zo spodku vsunuté strieborné pole s granátovým jablkom v prirodzených farbách patrí [[Granada|Granade]]. Modrý srdcový štítok s červenou bordúrou a s tromi zlatými ľaliami (2+1) náleží vládnucej dynastii. Nad štítom je kráľovská koruna, ktorá sa opakuje ešte nad ľavým strieborným stĺpom sprevádzajúcim štít, zatiaľ čo nad pravým stĺpom je cisárska koruna. Tieto tzv. Herkulove stĺpy, reprezentujú [[Gibraltár]] a [[Ceuta|Ceutu]], sú ovinuté červenými stuhami s devízou ''PLUS ULTRA''. V stredoveku znelo toto heslo ''Non plus ultra'' (Ďalej už nič), pretože sa za [[Gibraltár]]om nepredpokladala už žiadna zem. Po objavení [[Amerika|Ameriky]] ho však cisár [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] opravil na ''Plus ultra'' (Ešte niečo ďalej). Znak je na vlajke posunutý bližšie k žrdi (jeho zvislá os je od nej vzdialená polovicu šírky vlajky).
| |||