Nemocnica: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Súbor:Nemocnica s poliklinikou Svätého Cyrila a Metoda.JPG|náhľad|Univerzitná nemocnica Bratislava – [[Univerzitná nemocnica Bratislava – Nemocnica svätého Cyrila a Metoda|Nemocnica svätého Cyrila a Metoda]]]]
'''Nemocnica''' (historicky a hovorovo '''špitál''', historicky aj '''hospital''') je zdravotnícke zariadenie (inštitúcia) určené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti ľuďom. Nemocnica je zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti.
 
V nemocniciach sa počas hospitalizácie poskytuje nepretržitá zdravotná starostlivosť pacientom s najťažšími akútnymi ochoreniami, úrazmi, alebo ak je potrebná náročnejšia operácia. V nemocniciach je v rámci ústavnej pohotovostnej služby nepretržite dostupná možnosť vyšetrenia pacientov s akútnymi zdravotnými ťažkosťami, diagnostiky bezprostredne ohrozujúcich ochorení a ich bezodkladnej liečby.
Riadok 6:
Absolventi lekárskych fakúlt pokračujú v príprave na povolanie lekára špecializačným štúdiom. Po ukončení pregraduálneho štúdia na univerzite získavajú praktické klinické skúsenosti v nemocniciach, kde pracujú pod dohľadom starších lekárov až do získania odbornej spôsobilosti („atestácie“) na vykonávanie samostatnej (často už ambulantnej) klinickej praxe. Nemocnice tak plnia dôležitú vzdelávaciu úlohu, ktorá je úzko previazaná s vedecko – výskumnou činnosťou.
 
'''Hospitalizácia''' je prijatie pacienta na nemocničné lôžko. Slovom hospitalizácia sa označuje pobyt pacienta v nemocnici.<ref>hospitalizácia. In Jarošová, Alexandra – Buzássyová, Klára (eds.). ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka]]''. H – L. Bratislava : [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]], 2011. ISBN 978-80-224-1172-1. [http://slovniky.juls.savba.sk/?w=hospitalizácia&s=exact&c=H48e&d=sssj&ie=utf-8&oe=utf-8 Dostupné online]. [cit. 2014-04-02].</ref><ref>hospitalizácia. In Peciar, Štefan (ed.). ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]''. I, A – K. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. [http://slovniky.juls.savba.sk/?w=hospitalizácia&s=exact&c=5a3b&d=peciar&ie=utf-8&oe=utf-8# Dostupné online]. [cit. 2018-04-02].</ref> Hospitalizovaní sú pacienti, ktorých zdravotný stav vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín.
 
'''[[Nemocničná medicína]]''' je lekársky špecializačný odbor orientovaný na starostlivosť o pacientov hospitalizovaných v nemocniciach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kalužay|meno=Jozef|titul=Úvod do nemocničnej medicíny|url=https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sluzby/akademicka_kniznica/PDF/Elektronicke_knihy_LF_UK/Uvod_do_nemocnicnej_mediciny_KaluzayJ_Signed.pdf|dátum vydania=31.5.2018|dátum prístupu=3.6.2018|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave}}</ref>. Nemocničný lekár (z angličtiny „hospitalista“) je lekárom, ktorý sa primárne venuje poskytovaniu zdravotnej starostlivosti hospitalizovaným pacientom.
Nemocnice sa vnútorne členia na oddelenia, vo výučbových zariadeniach (fakultných a univerzitných nemocniciach) nazývané kliniky.  Medzi základné oddelenia všeobecných nemocníc patrí interné a chirurgické oddelenie. Deti bývajú hospitalizované na detskom oddelení. Samostatne sa zriaďujú aj pôrodnice a oddelenia gynekológie. Ďalšie špecializované oddelenia sú napr. oddelenie infektológie (infekčné), pľúcne, neurologické, psychiatrické, úrazové (traumatologické), ortopedické, urologické, geriatrické, otorinolaryngologické (ORL), očné, hematologické, oddelenie dermatovenerológie a oddelenie fyziatrie a liečebnej rehabilitácie (FBLR). Pacienti po prekonaní najťažších akútnych ochorení, v pokročilých fázach ochorení, vyžadujúci dlhšiu liečbu v nemocnici, bývajú hospitalizovaní na oddelení dlhodobo chorých (ODCh) resp. doliečovacích oddeleniach.
 
V univerzitných a fakultných nemocniciach sa zriaďujú aj užšie špecializované oddelenia napr. oddelenie (klinika) kardiológie, gastroenterológie, nefrológie, endokrinológie, reumatológie, onkológie, cievnej chirurgie a ďalšie podľa jednotlivých špecializačných odborov.
 
'''[[Nemocničná medicína]]''' je lekársky špecializačný odbor orientovaný na starostlivosť o pacientov hospitalizovaných v nemocniciach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kalužay|meno=Jozef|titul=Úvod do nemocničnej medicíny|url=https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sluzby/akademicka_kniznica/PDF/Elektronicke_knihy_LF_UK/Uvod_do_nemocnicnej_mediciny_KaluzayJ_Signed.pdf|dátum vydania=31.5.2018|dátum prístupu=3.6.2018|vydavateľ=Univerzita Komenského v Bratislave}}</ref>.
 
== Charakteristické súčasti nemocníc ==
Nemocnice sa vnútorne členia na oddelenia, vo výučbových zariadeniach (fakultných a ambulancieuniverzitných nemocniciach) nazývané kliniky.
 
Medzi základné oddelenia všeobecných nemocníc patrí interné a chirurgické oddelenie. Deti bývajú hospitalizované na detskom oddelení. Samostatne sa zriaďujú aj pôrodnice a oddelenia gynekológie. Ďalšie špecializované oddelenia sú napr. oddelenie infektológie (infekčné), pľúcne, neurologické, psychiatrické, úrazové (traumatologické), ortopedické, urologické, geriatrické, otorinolaryngologické (ORL), očné, hematologické, oddelenie dermatovenerológie a oddelenie fyziatrie a liečebnej rehabilitácie (FBLR). Pacienti po prekonaní najťažších akútnych ochorení, v pokročilých fázach ochorení, vyžadujúci dlhšiu liečbu v nemocnici, bývajú hospitalizovaní na oddelení dlhodobo chorých (ODCh) resp. doliečovacích oddeleniach.
V univerzitných a fakultných nemocniciach sa zriaďujú aj užšie špecializované oddelenia napr. oddelenie (klinika) kardiológie, gastroenterológie, nefrológie, endokrinológie, reumatológie, onkológie, cievnej chirurgie a ďalšie podľa jednotlivých špecializačných odborov.
 
Nemocniční lekári poskytujú v rámci určitého vyhradeného času špecializovanú zdravotnú starostlivosť aj na špecializovaných ambulanciách nemocnice sústredených v poliklinike (tzv. Nemocnica s poliklinikou)..
 
=== Jednotky intenzívnej starostlivosti (JIS) a [[Anestéziologicko-resuscitačné oddelenie|anestéziologicko-resuscitačné oddelenie (ARO)]] ===
Jednotky intenzívnej starostlivosti sú špecializované súčasti (oddelenia) zdravotníckych zariadení charakterizované možnosťou intenzívnej starostlivosti najmä vďaka vyššiemu pomeru medzi počtom členov personálu a počtom ošetrovaných pacientov, špecializovanej odbornej príprave a špecifickým skúsenostiam personálu, kontinuálnemu monitoringu stavu pacienta, technologickému (prístrojovému) vybaveniu, organizácii práce a priestorovému usporiadaniu JIS. V praxi má na JIS/ARO jedna sestra v starostlivosti jedného alebo dvoch pacientov, jeden lekár má v starostlivosti štyroch (výnimočne až desiatich) pacientov.
Na anestéziologicko-resuscitačných oddeleniach (ARO) sú na Slovensku zvyčajne hospitalizovaní pacienti s polytraumou, s potrebou opakovaných operácii, v ťažkom šoku, sepse, a s potrebou dlhodobej umelej pľúcnej ventilácie. Starostlivosť poskytovanú na modernej JIS a ARO možno vo všeobecnosti vnímať ako podobnú, na ARO sú pacienti hospitalizovaní najmä v bezprostrednom pooperačnom období.
 
Řádek 27 ⟶ 26:
 
== Druhy nemocníc ==
Nemocnice môžeme rozdeliť na všeobecné a špecializované. Podľa regionálneho významu ďalej na primárne, sekundárne a veľké regionálne terciárne (koncové) zdravotnícke zariadenia.
 
=== Národné ústavy ===
Vysokošpecializovaná starostlivosť sa na Slovensku poskytuje v špecializovaných ústavoch.
 
Zoznam národných ústavov na Slovensku:
 
* [https://www.nusch.sk/ Národný ústav srdcových a cievnych chorôb]
Řádek 45 ⟶ 44:
 
=== Špecializované nemocnice ===
Okrem národných ústavov sú na Slovensku zriadené viaceré špecializované nemocnice, napr. psychiatrické nemocnice, nemocnica pre ortopedickú protetiku, kardiocentrá, nemocnica pre obvinených a odsúdených, [[Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – fakultná nemocnica|Ústredná vojenská nemocnica]] atď.
 
=== Nemocničné polikliniky ===
Řádek 76 ⟶ 75:
}}</ref>
 
== Zdravotná starostlivosť v nemocniciach ==
Zdravotná starostlivosť poskytovaná počas časovo kratšie vymedzeného obdobia hospitalizácie býva zvyčajne zameraná na jeden hlavný (obyčajne akútny) zdravotný problém s cieľom bezpečne dosiahnuť rýchle zlepšenie zdravotného stavu pacienta, alebo bezpečne vykonať operačný zákrok. Zdravotnú starostlivosť po prepustení pacienta z hospitalizácie opäť poskytuje všeobecný ambulantný lekár v spolupráci s ambulantnými špecialistami. Zameranie ambulantne poskytovanej primárnej (všeobecnej) zdravotnej starostlivosti je širšie. Súčasne na viaceré (paralelné) zdravotné problémy. V ambulantnej praxi je popri krátkodobých rovnako dôležité aj stanovenie dlhodobých cieľov zdravotnej starostlivosti.
Organizácia poskytovania zdravotnej starostlivosti vo veľkých koncových („terciárnych“) napr. univerzitných alebo fakultných nemocniciach a špecializovaných ústavoch s početným personálom úzko špecializovaných zdravotníckych pracovníkov má svoje špecifiká pri porovnaní s menšími periférnymi (primárnymi, „regionálnymi“, „rajónnymi“) zdravotníckymi zariadeniami („nemocnice prvého a druhého typu“, „terciárne centrá“) s menším počtom viac všeobecnejšie zameraných lekárov. Lekári najmä v menších nemocniciach často užšie spolupracujú s ambulantne pracujúcimi špecialistami a so špecialistami „vyšších“ pracovísk – koncových nemocníc.
== Referencie ==
<references />