Dabing: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 281 bajtov ,  pred 2 rokmi
aktualizacia
d (Revízia 6644073 používateľa Alexsalsz (diskusia) bola vrátená)
Značka: vrátenie
(aktualizacia)
'''Dabing''' alebo '''dabovanie''' (zastarano ''dubbing'' alebo ''dubbovanie'') je pretlmočenie inojazyčného [[audiovizuálne dielo|audiovizuálneho diela]] nahrávaním slov (najmä dialógov) v jednom jazyku k obrazovej zložke tohto inojazyčného diela tak, že sa pohyby pier osôb vystupujúcich v diele približne zhodujú s nahrávanými slovami alebo aspoň nahrávané slová zaznejú približne vtedy, keď hovorí aj osoba vystupujúca v diele. Ako dabing sa označuje aj výsledok takejto činnosti alebo štúdio či inštitúcia, ktorá sa takouto činnosťou zaoberá.
 
S úplným dabingom sa dá stretnúť napríklad v [[animovaný film|animovaných filmoch]] a [[počítačová hra|počítačových hrách]], kde je každá postava dabovaná skutočným človekom. Čiastočný dabing sa nachádza v hraných filmoch, v ktorých sa popri ľudských postavách vyskytujú aj postavy, ktoré sú v skutočnosti celé vytvorené pomocou [[bábka|bábok]] alebo počítačového [[softvér]]u. Pri tzv. rýchlodabingu (angl. voiceover) je cez stiahnutý pôvodný zvuk nahovorený preklad (používa sa napr. v [[Poľsko|Poľsku]] alebo pri dabovaní mimo profesionálnych štúdií). V niektorých prípadoch sa namiesto dabovania používajú filmy, ktoré majú originálnu zvukovú stopu doplnenú o titulky v lokálnom jazyku, pretože tvorba titulkov je rýchlejšia a lacnejšia v porovnaní s tvorbou akéhokoľvek dabingu.
 
V [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] sa systematický dabing začal po druhej svetovej vojne dabovaním filmov zo [[ZSSR]] a [[NDR]] do češtiny. Spočiatku text daboval len jeden herec, neskôr viacerí herci, ale nesnažili sa o synchrónnosť pohybu úst. V televízii sa do roku 1964 používal živý dabing. Od 60. rokov má dabing u nás približne súčasnú podobu. V 2. polovici 60. rokov dabingové štúdio [[Filmové ateliéry Koliba|Slovenského filmu]] vyprodukovalo už celý rad filmov. Najmasovejšie využitie rýchlodabingu v bývalom Česko-Slovensku nastal príchodom prvých videopožičovní s [[VHS]] kazetami v 80. a 90. rokoch, kvôli zvýšenému dopytu o zahraničné tituly si okrem distribútorov nechávali vyrábať ''voiceover'' aj samotné požičovne.
V niektorých prípadoch sa namiesto dabovania používajú filmy, ktoré majú originálnu zvukovú stopu doplnenú o titulky v lokálnom jazyku, pretože tvorba titulkov je rýchlejšia a lacnejšia v porovnaní s tvorbou akéhokoľvek dabingu.
 
V [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] sa systematický dabing začal po druhej svetovej vojne dabovaním filmov zo [[ZSSR]] a [[NDR]] do češtiny. Spočiatku text daboval len jeden herec, neskôr viacerí herci, ale nesnažili sa o synchrónnosť pohybu úst. V televízii sa do roku 1964 používal živý dabing. Od 60. rokov má dabing u nás približne súčasnú podobu. V 2. polovici 60. rokov dabingové štúdio [[Filmové ateliéry Koliba|Slovenského filmu]] vyprodukovalo už celý rad filmov.
 
== Pojmy ==
233

úprav