Gothic rock: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Alygator (diskusia | príspevky)
d nepracuje sa
Alygator (diskusia | príspevky)
Riadok 40:
 
[[Obrázok:Bauhaus August 2006 UK.jpg|thumb|left|Gothic-rocková skupina Bauhaus počas živého vystúpenia v auguste 2006.]]
Druhý album Siouxsie and the Banshees, ktorý vyšiel v roku 1979, bol vo viacerých ohľadoch priekopnícky. Podľa britského novinára Alexis Petridisa píšuceho pre ''[[The Guardian]]'' „na albume ''Join Hands'' možno počuť množstvo hudobných vychytávok - skosené, efektmi podfarbené gitary, búšiace domorodé bubny“.<ref name=petridis>{{Citácia elektronického dokumentu |meno=Alexis |priezvisko=Petridis|url=https://www.theguardian.com/music/2012/apr/26/goth-life-fields-nephilim|titul=Goth for life |vydavateľ=The Guardian|dátum=26. apríl 2012 |dátum prístupu=2017-09-02}}</ref> Za prvú rockovú pieseň sa napriek tomu spätne považuje debutový singel skupiny Bauhaus „Bela Lugosi's Dead”.<ref>Reynolds (2005), str. 432</ref> Podľa hudobníka [[Peter Murphy (hudobník)|Petra Murphyho]] bola táto pieseň napísaná ako kanadský žartík, ale keďže kapela sa pri hraní piesne tvárila „naivne vážne“, obecenstvo to tiež pochopilo vážne.<ref name=Thompson/> Začiatkom 80. rokov začali post-punkové kapely ako Siouxsie and the Banshees a the Cure do svojej tvorby pridávať viac gotických prvkov.<ref>Reynolds (2005), str. 428–429</ref> Ako tvrdí Reynolds, na ich štvrtom albume vydanom roku 1981 a nazvanom ''Juju'', Banshees predstavili viaceré gotické prvky, textovo i hudobne,<ref>Reynolds (2005), str. 428</ref> no na druhej strane, podľa ''Guardianu'', na ''Juju'' bolo v niektorých skladbách počuť [[art rock]] i [[pop music|pop]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.theguardian.com/music/2007/nov/21/1000tohearbeforeyoudie5 |titul=Artists Beginning with S |dátum=21. november 2007 |vydavateľ=[[The Guardian|guardian.co.uk]]}}</ref> Ich vtedajší basgitarista Steven Severin pripisuje spomínané na vrub vplyvu skupiny [[the Cramps]].<ref>Reynolds (2005), str. 428–429</ref> „Ťaživo depriujúca“ trojica albumov od The Cure, ''[[Seventeen Seconds]]'' (1980), ''[[Faith (album The Cure)|Faith]]'' (1981) a ''[[Pornography (album)|Pornography]]'' (1982), zabetónovala pozíciu kapely v rámci scény.<ref>Reynolds (2005), str. 429</ref> Album sa začína slovami „nezáleží na tom, či všetci zomrieme“ („It doesn't matter if we all die”), čím the Cure podľa niektorých názorov vytvorili svoje vrcholné gotické dielo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://thequietus.com/articles/00620-the-cure-selecting-the-best-for-one-side-of-a-c90 |titul=The Quietus &#124; Features &#124; It Started with a Mix &#124; The Cure: Selecting the Best for One Side of a C90 |priezvisko=Doran |meno=John |dátum=27. október 2008 |vydavateľ=[[The Quietus]] |dátum prístupu=2018-06-18}}</ref> Neskoršie sa stali komerčne najúspešnejšou kapelou spomedzi spomínaných skupín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=SEARCH |titul=RIAA – Gold & Platinum Searchable Database – March 10, 2013 |vydavateľ=riaa.com |dátum prístupu=2018-06-18}}</ref> Štýl the Cure bol „neprístupný”,<ref>Reynolds (2005), str. 429</ref> čo ostro kontrastovalo s tvorbou ich súčasníkov - ako príklad možno uviesť prvú skupinu [[Nick Cave|Nicka Cavea]] [[The Birthday Party (hudobná skupina)|the Birthday Party]], ktorá čerpala z odkazu [[blues]] a využívala kŕčovité, násilné turbulencie.<ref>Reynolds (2005), str. 429–431</ref> Na albume Birthday Party ''[[Junkyard]]'' Nick Cave skombinoval „posvätné a znesväcujúce“ veci, využívajúc predstavy zo [[Starý zákon|Starého zákona]] ako sú hriechy, kliatby a zatratenie.<ref>Reynolds (2005), str. 431</ref> Predovšetkým ich singel z roku 1981 „Release the Bats” mal na scénu značný vplyv.<ref>Reynolds (2005), str. 431</ref>
 
=== Expanzia ===