Dekréty prezidenta republiky: Rozdiel medzi revíziami

Predstavitelia londýnskeho exilu Benešovu rezignáciu z 5. októbra 1938 nepokladali za platnú z dôvodu. že bola ''„protiprávne vynútená“'' a teda konštatovali, že ''„prezident republiky Dr. E. Beneš zostal hlavou československého štátu nepretržite od 18. 12. 1935“''.<ref name="r1">Gronský, s. 433</ref> Tento názor po druhej svetovej vojne zdieľala väčšina českých autorov a politikov. V súčasnosti sa k nemu hlási napr. [[Pavel Winkler]].

18. decembra 1942 E. Benešovi uplynulo sedemročné volebné obdobie vo funkcii prezidenta (§ 58 ods. 2 ústavy). Voľba nového prezidenta ale nebola možná. Podľa §§ 56 a 38 ods. 2 ústavy bol predseda vlády povinný zvolať spoločnú schôdzu Poslaneckej snemovne i Senátu NZ, na ktorej sa v prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov NZ malo pristúpiť k voľbe nového prezidenta, čo nebolo možné uskutočniť. Preto sa vláda v Dočasnom štátnom zriadení odvolala na § 58 ods. 5 ústavy, podľa ktorého ''„prezident zostáva vo svojej funkcii pokiaľ nebol zvolený prezident nový“''. E. Beneš tak zostal v úrade prezidenta ''„do doby, kedy bude možné vykonať voľbu nového prezidenta“''.<ref>Gronský, s.name="r1" 433</ref>